nedeľa 28. januára 2018

Toto moje dieťa nikdy robiť nebude!!!

"A tak stále dokola. A tak stále dokola."
Paľo Hammel - Stále dokola

Každý človek, keď vidí niečo čo sa mu nepáči na iných deťoch, či rodičoch, a povedzme si to úprimne je toho dosť, si povie: 

"Tak moje dieťa by toto určite nerobilo." 
Alebo. 
"Ja by som toto svojmu dieťaťu nikdy nedovolil." 

Onoho času si si aj ty mohol prečítať o takých maličkostiach, ktoré ani ja nikdy nebudem robiť (TU, TU, TU).

Tak tu mám dnes tiež jednu takú spoveď.


Nebudeme dokola počúvať jedno a to isté!!!


Kým bol Ošo malý bolo mu vskutku jedno, čo znelo éterom. Z repráku mi denne znelo milión rôznych piesní (od klasiky, cez rock, až po folk). Aby si rozširoval obzory už od detstva a neučil sa iba na jeden štýl. Ako rástol, začali sme počúvať piesne zo Zlatej brány, aj ľudovky, aby sa naučil na rytmus a spoznal hudbu môjho detstva. Našťastie sa zamiloval do hudby. A výhodou bolo, že tých piesní bolo minimálne 200 a tak som nepočúvala stále to isté dookola. 

Ale Ošo vyrástol na škôlkára, a už má vlastný vkus a vlastnú hlavu. Zamiloval sa do Huga-sníčka, resp. do jeho piesní. A odkedy mu Ježiško doniesol CD, nič iné už počúvať nemôžem. Ráno, kým odídeme do škôlky, namiesto rádia počúvame Huga. Keď sa vráti zo škôky, kým nejdeme spať, počúvame Huga. Keď ideme autom, počúvame Huga. A aby nám nebolo ľúto, celý víkend počúvame Huga. Má to len nejakých 13 piesní, ktoré idú dookola a dookola.
Prečo mu to neprepnem? Pretože si to už vie pustiť sám, aj bez mojej pomoci. A keď si naladím niečo iné, jednoducho mi to preladí. 

"Však Hugo, mamka!" 

A mne to už lezie na nervy, ale i tak mu to nechám. Spieva, tancuje, hrá sa. A ja si poviem, kde sú tie časy, keď som si povedala, že nebudem od rána do večera počúvať jedno a to isté len preto, že to chce moje dieťa.  

Nebudeme dokola pozerať jedno a to isté!!!


Aby som neklamala, občas mi už prasknú nervy a mám chuť Huga prepichnúť detským príborom, tak na chvíľu zapnem telku. Reku, pustím mu nejakú rozprávku. Máme tých detských DVD plnú skriňu. Veď po toľkých deťoch a pri našej infantilnosti sa niet čo čudovať. Ale len čo Ošo uvidí diaľkové v ruke, pripravuje si vestu, batoh, šiltovku. 

"Mamka, idem do praveku s Andym."

A hoc by si mamka rada pozrela historickú epopej, vedomostnú súťaž, alebo nejakú komédiu, dokolečka dokola, po tisíci raz, vypravujem Oša-Andyho do praveku :-). Pritom skáče, behá, replikuje, to isté dookola. A ja samozrejme, som asistentka Jenny :-).  Dlho to nevydržím a po pár častiach, skôr ako televíznemu Andymu rozbijem čarovné hodiny, vypínam telku a prehovorím Oša k čítaniu.


Nebudeme čítať jedno a to isté!!!


Samozrejme, pracovná deformácia. Čo iné môže mať doma matka, ktorá pracuje v kníhkupectve. Viac, ako plnú skriňu DVD-čiek máme plnú knižnicu kníh. Aj tých detských. Čítam mu odkedy sa narodil. Kým bol maličký, striedala som Môjho macíka so Žabiatkom i Myškou, ktorá nechcela spať. Ako rástol, zamiloval si Maťka a Kubka, Mášu a Krtka. A stále sme čítavali niečo iné. To sa ale zmenilo príchodom do škôlky. 

"Mamka, ja chcem mačiatko, ktoré zabudlo prosiť."

A ešte raz. A ešte raz. A ešte raz. A každý deň už pol roka. Keď ho chcem oblbnúť s inou rozprávkou, bezúspešne. V tomto boji so Sutejevom nemá nikto iný momentálne šancu. Keď si chcem rozprávku skrátiť vynechaním nejakého zvieratka, samozrejme, že mi to pripomenie. 
Kde sú tie časy, keď som mu povinnú literatúru vyberala sama. Ale i tak som rada, že si vzťah ku knihám pestuje, a je jedno ako.


Nebudeme spievať jedno a to isté!!!


Spievam mu od narodenia. A presne tak, ako aj pri počúvaní, všetko možné. Od ľudoviek, cez českých folkáčov, až po moderné slaďáky. Všetko, čo mi napadlo a veru, nebolo toho málo. Rada spievam, aj keď to okolie vníma inak. Ale mňa to predsa nemôže zastaviť. 
No momentálne je výber hitov pred spaním iba na ňom. A vyzerá to asi tak, že ja začnem Zafúkané, a on ma stopne.

"Mama, Ovečko dávno spať, Červené jabĺčko, Na Kráľovej Holi a ešte Mezi horama."

A hotovo. Viac nestihnem, dieťa zaspí skôr, ako si chcem vybrať nejaký hit sama. Z mami sa stal Jukebox na želanie :-). Ale i tak som rada, že cez moje zvláštne kvílenie, ktoré sa len zďaleka podobá spevu, stále chce, aby som spievala. Horšie to bude, keď povie:

"Mama, nespievaj!"

Neboli sme iné


Keď už mi niekedy lezie na nervy stále pozerať, počúvať, spievať a čítať to isté dookola, stále si spomeniem, ako to bolo za našich malých čias. 

Tiež sme mali obľúbenú uspávanku, bez ktorej sme nezaspali (a to každá svoju). 
Tiež sme mali obľúbenú knihu, z ktorých nám čítali stále dookola.
Z gramofónu nám niekoľko mesiacov hrala tá istá platňa, kým nebola natoľko doškriabaná, že sa nedala počúvať.
O tom, koľkokrát denne museli rodičia pozerať Lyšiačika Vuka radšej ani nebudem rozprávať.

To bude asi tým, že deti potrebujú rituály. Upokojujú ich, vyvolávajú v nich pocity bezpečia a domova. Tým aj ľahšie zaspia a spia pokojnejšie. 
Takže som opäť raz o niečo múdrejšia, a už teraz sa teším, akú lekciu od svojho syna v budúcnosti dostanem. 
Každopádne, už teraz viem čo znamená slovné spojenie Nikdy nehovor nikdy. Môžeš si aj stokrát povedať, toto teda nie, opakovať to ako mantru pred spaním a rásť so svojimi predstavami o živote aj niekoľko rokov. Ale kým nenastane tá konkrétna situácia, a ty si nevyskúšaš život na vlastnej koži, všetky tvoje predsudky a predsavzatia skončia v koši. 

A ja ti už ďakujem za pozornosť a na ďalšie stretnutie s tebou sa teší:

Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:    

"Dospelí sami nikdy nič nechápu a deti hrozne unavuje stále a stále im niečo vysvetľovať. Deti musia byť k dospelým veľmi zhovievavé."

Antoine de Saint-Exupéry

6 komentárov:

  1. Tak, tak - nikdy nehovor nikdy ...a mimochodom matka vydrží pozerať všetko dookola, keď treba aj v trojitom vydaní :-D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dá sa to, ale niekedy to už ide riadne na nervy. Ale našťastie sa dá vypnúť mozog a otvoriť kniha :-)

      Odstrániť
  2. Já si jsem docela jistá, že moje děti budou po mně. A já jsem schopná i teď poslouchat, koukat se či číst nějaké věci furt dokola až do zblbnutí. :D Jen doufám, že to dítě bude mít dobrý vkus! Jinak mě to asi zabije :D

    Gabux

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ale my sme neboli iné, ale ako išiel čas, už si radšej čítam nové veci aj počúvam stále niečo iné. Každopádne, zatiaľ má rovnaký vkus ako ja, horšie bude ak sa mu zmení a budem musieť dennodenne počúvať japonský rap :-)
      Ďakujem za komentár

      Odstrániť
  3. Ano, Vlacik Tomas, Medvedik Mandarinka, Gumkaci. Od rana, do vecera. Ale ako hovoris, boli sme take iste :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Veď to. Keď si pomyslím koľkokrát dookola sme pozerali jeden film. A neomrzel sa... S tým asi rastie každé dieťa.

    OdpovedaťOdstrániť

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem