Tehotenstvo jednej "geriatričky" 3 časť. - boliestky, problémy, neduhy

"Vím že jsi se mnou, si v mém povodí. Z té víry se lásko má, i náš syn narodí."

Muzikál Dracula - Vím, že jsi se mnou

V pohode (takej všelijakej menšej i väčšej) som sa prehupla do posledného, tretieho trimestra, ani neviem ako. Otočila som sa v posteli zboka na bok a odrazu mi narástol vak pod prsiami (ktoré sú ale mimochodom ešte stále väčšie ako to brucho :-O). 

Moja gyndoška s úsmevom na tvári skonštatovala: 

"Teraz ste prišla potvrdiť tehotenstvo a ideme rodiť, moja!"

Aj rodičia na ihrisku sa na mňa už začínajú nejako podivne usmievať. Hoc vidím, že majú otázky v očiach, no ešte si nie sú istí, tak si pripomienky zatiaľ nechávajú pre seba (ale o tých trapasoch si tehotná, alebo iba tlstá niekedy nabudúce :-)).

V dnešnom článku sa skôr chcem venovať inej téme a tým sú tehotenské problémy, boliestky, trápenia, úzkosti, ktoré môžu potrápiť aj iné tehotné ženušky (a vôbec nesúvisia s vekom!!!). Nuž teda, ak máš chuť na môj menší výlev, urob si pohodlie, daj si za mňa pohár vínka, a priprav sa na to, čo ťa môže o pár rokov čakať :-)).

Iná žena, iný problém, iné tehotenstvo

Tak, ako každý jedinec je iný, ako sa nedajú porovnávať deti, tak aj každé tehotenstvo prebieha inak. Urobiť nejakú tabuľku, rozdeliť na tri skupiny a povedať, toto toto toto trápi tieto ženy a tamto s hentým zas bude trápiť tamtie ženy, to sa prosto nedá. A to je presne to o čom som už toľkokrát počas mojich skoro štyroch rokoch blogovania točila niekoľko krát. 

Ľudia sa nedajú, nemôžu a nemajú "škatulkovať".  

Už roky-stáročia sa tradujú nejaké príznaky, ktoré si každý vie nájsť na internete, podľa ktorých by sa dalo určiť, že je žena tehotná a následné zdravotné a psychické problémy, ktorými by mohla trpieť. Ja som v prvý mesiac ani netušila (ani pri Ošovi ani teraz), že sa deje niečo v mojom tele. Ošo mal v októbri kiahne, takže sme sa zaoberali inými vecami. Následne sme si spravili výlet do Košarísk za priateľmi, kde sme si dopriavali všetkého možného a v neposlednom rade i domácô páľenô (a nie jedno), pretože som pociťovala mierne bolestivý tlak vo vaječníkoch a v rodidlách, čo mi oznamovalo, že mám dostať svoju pravidelnú návštevu. 

No keď po troch dňoch ešte stále nezazvonila pri dverách = v nohavičkách, ostala som mierne zmätená. Žeby menopauza? Tak skoro??? S otázkou v očiach som sa dívala na svojho chlapa a ten so stoickým pokojom zahlásil: 

"A možno sme zakvasili!"

"Aplikácia v mobile zahlásila, že šanca na tehotenstvo je nízka. Odborníci v časopisoch píšu, že v mojom veku je snaha o otehotnenie takmer nulová... Nevas možná!"

No v hlave mi to začalo šrotovať, i začala som sa dohovárať sama so sebou, ako to robím stále:

"Ale možné to je, kočka. To vieš že svet sa netočí podľa tabuliek a ty by si to mala vedieť!!! Náznaky tu boli, len si si ich pre nedostatok času nemala čas všímať, resp. kto by to riešil!

Prvotné príznaky

Bolesti prsníkov

No, keďže to je klasický symptóm PMS, kto by tomuto venoval pozornosť? Apropo, tie moje bolia dosť často, keďže sú ABnormálne obrovské. Ale mne nedocvaklo ani vtedy, keď sa mi zmenšila moja ABnormálne obrovská podprsenka. I začala som cvičiť cviky na hrudnú chrbticu, veď ono to prejde...

Pričasté močenie, bolesti krížov

Ja, ako klasický google doktor, som si po prečítaní príznakov diagnostikovala začínajúci zápal močového mechúra a oslabené obličky. Naordinovala som si prasličkový čaj, viac tekutín, brusnice, suché teplo. Sledovala som frekvenciu (ktorá bola cca raz za polhodinu), farbu, vôňu, množstvo vytečenej tekutiny. Všetko bolo v poriadku, ale radšej nič nezanedbať... Pri každej návšteve toalety som si všímala, či sa neobjavuje pichanie, pálenie, bolenie, svrbenie. Každý večer merala teplotu, ale všetko bolo v poriadku. Zápal som zažehnala, a časté močenie som pripisovala stresu.  

Nechutenstvo

Ale zas nie v priamom slova zmysle skôr nechuť k niektorým potravinám. Konkrétne k zelenine, čo bolo podivné po dvanástich rokoch vegetarianstva. S cukinou a tekvicou som statočne bojovala, no dole gágorom sa im teda nechcelo. Mala som pocit, že prehĺtam blato. Surové ovocie som zvládala, ale to ma dostatočne nezasýtilo. Čo ti poviem, google doktor zas objavil pár diagnóz, ale nechcela som im venovať pozornosť. A potom môj chlap spravil domácu šunku a mne sa prúdom spustili sliny z úst. A až vtedy mi napadlo urobiť si tehotenský test.

Zdroj foto: FB/vawa centrum

No uznaj, komu by v dnešnej dobe internetu, kde si vie vygoogliť všetky diagnózy na základe príznakov napadlo, že neumiera, iba očakáva svojho potomka? Mne až na poslednom mieste!!! (Hlavne keď som niektoré, aj iné, príznaky mala už pol roka pred otehotnením...)

Ako som napísala, tie príznaky tehotenstva sú neskutočne siahodlhé, každá to má inak. Ja, napríklad, nepoznám ranné nevoľnosti a zvracanie, ale za to mám celú škálu zvláštnosti, s ktorými sa zas nestretli moje kamarátky, ani sestry. A že som si tých tehotenstiev s inými ženami zažila už dosť.

Problémy v druhom trimestri

No i tak objavujem stále niečo nové, moje telo ma prekvapuje zo dňa na deň, a ja neviem čo mám konzultovať s doktorkou, čo si nechať pre seba aby som nevyznela ako hypochonder (stačí že túto diagnózu už mám potvrdenú od psychiatra TU), čo vyhľadať na google a nechať sa opäť raz vystresovať, pretože pri prvom tehotenstve som to tak nemala... Každý deň je pre mňa prekvapením. Keď sa zobudím v pohode, aj keď sa zobudím nie v pohode, neviem čo bude o hodinu. Pre ženu, ktorá nemá rada stereotyp je to výzva, lebo objavujem, čo všetko dokážem zvládnuť, čo som si pred pár rokmi myslela, že nikdy, NIKDY nezvládnem :-DDD

A tak teda, tu je pár problémov, ktorými sa mordujem cca od druhého trimestra. Paradoxne od tej doby, keď som si mala tehotenstvo užívať najviac a nemalo ma trápiť nič, iba krása vonkajšieho tela:

Pričasté močenie

Áno, to bolo aj vyššie spomenuté a musím povedať, že na tom sa nič nezmenilo. Je to nepríjemné, a stále keď niekam idem, musím si to naplánovať tak, aby som mala v blízkosti toaletu. Výhodu mám, že v meste sa idem vycikať do práce, horšie je to, keď ideme do lesoparku, alebo na ihrisko. Dieťa v bruchu si môj močový mechúr očividne pletie s antistresovou loptičkou. V pravidelných intervaloch ju stíska a púšťa a ja lietam ako jojo na záchod a späť. Denne nachodím aj kilometre. Ja viem, že sa stará o môj pravidelný pohyb, ale je to skutočne obťažujúce. No zatiaľ si z matky môže robiť srandu, ale nech počká, kým vyjde von, karty sa otočia v môj prospech ...

Nespavosť, následná únava

Ako som vo vyššom bode spomínala, chuť na močenie ma neprechádza ani v noci. A tak sa cca okolo jednej, druhej zobudím na to, že zas musím ísť. A občas, dvakrát, trikrát do týždňa sa stane, že potom už nezalomím. Točím sa na posteli ako ventilátor a snažím sa rátať ovečky. Keď si konečne nájdem polohu a začnem sa dostávať do alfa vĺn, spomeniem si, že som niekde začula, že tehotná žena nemá spať na pravom boku, lebo maternica tlačí na dieťa. Okamžite sa pretočím a som tam, kde som bola na začiatku. V tej chvíli mi začnú napádať témy na články, super vtipné vety, odkazy, ale nemám síl na to, aby som sa postavila a išla si to zapísať. Veď si to zapamätám... no nie. Nezapamätám. A potom sa mi hlavou začnú premieľajú katastrofické vízie mojej budúcnosti, diagnózy, ktoré môžu postretnúť mňa aj moje deti, panebože, čo som to vyviedla, otehotnieť na staré kolená... a už nezaspím vôbec. Moje doširoka otvorené oči osvetľujú izbu ako reflektory, srdce mi trieska ako Ringo Starr na svojich bicích, a ja som skončila úplne. Medzitým idem stokrát na záchod, pretože zobudím aj to dieťa v bruchu a to opäť pracuje so svojou antistresovou pomôckou. Zalomím od únavy poväčšine o 5.50. A o 6.00 už zvoní môjmu chlapovi budík s ústrednou melódiou k seriálu Games of Trones. Ja sa samozrejme zobudím tiež a mám sto chutí ho uškvariť svojim dychom ako Daenerysove draky.  

Keď v polospánku odnesiem Oša do škôlky, snažím sa pospať si, ale ono to nejde. Som taká unavená, že nezaspím. Čítam si, píšem, aby som sa unavila ale nič. Zapnem si svoj seriál a konečne sa mi podarí o 15-tej zaspať. Ale o desať minút sa musím postaviť a ísť pre syna do škôlky. Tri hodiny na ihrisku, na prechádzke, sedím na lavičke a spím s otvorenými očami. Nakoniec zaspím pri Večerníčku na Ošových nohách okolo šiestej. 

"Mamka, čo robíš?"

"Spím."

"Prečo spíš?"

"Lebo som unavená."

"A prečo si unavená?"

"Lebo som v noci nespala."

"A prečo si nespala?"

"Lebo som nevedela."

"A to musíš spať na mojich nohách?"

"Áno."

"Ale ja chcem večer čítať O kozliatkach."

"Ja viem."

"A som hladný."

Ešte že nemusím chodiť do práce, lebo by som zaspala za pokladňou!!!

Bolesti bedier

Teda neviem, či bedrá sú správne označenie toho, čo ma v skutočnosti bolí, ale aby som to uviedla na správnu mieru, bolí ma zadok. Neviem či to bude tým, že sa mi za sedem mesiacov roztiahol o tri čísla, alebo nesprávnym držaním tela, sedením, ležaním, chodením. Istú chvíľu som mala podozrenie, že si v noci z neho moji chlapi v posteli robia futbalovú loptu a prekopávajú si ho z jednej strany postele na druhú. Avšak, keďže trpím tou nespavosťou zistila som, že jediná kto v noci pracuje v posteli som ja. Tí dvaja pokojne spia aj keď ja sa potrebujem s niekym porozprávať.

Keď som sa s tým zverila doktorke zahlásila: 

"Hmm, to sa stáva. Je to," ...zahlásila nejaký odborný výraz... "Aj tak s tým teraz nič neurobíme. Cvičiť."

(A zacvičila som s tým. Ale ako o tom v budúcom článku, je to na dlho...)

Pálenie záhy, reflux

Fuj, fuj, a ešte raz fuj. O tom som počula ľudí rozprávať dosť často, ale na svojej koži som to zažila až v prvom tehotenstve, mesiac pred pôrodom. Teraz ma toto trápi od začiatku druhého trimestra. Skúšam rôzne babské recepty, niektoré zaberajú viac, niektoré menej. Ale keďže je to tiež dosť obšírna téma, viac sa jej budem venovať v niektorom z budúcich článkov.

Nízky tlak = závrate, nevoľnosti

Toto priznám je najhoršia vec z toho všetkého čo ma trápi. Zo všetkým som sa dokázala popasovať, všetko zvládam, ale toto je vec, ktorá mi komplikuje život už niekoľko rokov, a počas tehotenstva sa brutálne zhoršila.. Doktori sa väčšinou v tehotenstvách v mojom veku obávajú nebezpečného vysokého tlaku, nízky je vraj "v pohode" ten netreba riešiť. Mávnu rukou, tsss, ten je iba nepríjemný.

Nuž, o tom by som dokázala písať ódy. 

Môj TK je 80/50 a tep je poväčšine nad 80 úderov za minútu. A to v pokojnom stave. Keď idem spať, keď ležím v posteli a meditujem, keď ráno vstanem z postele. A keď má byť zmena počasia, je to ešte horšie. Vyhýbam sa dlhému sedeniu, dlhému státiu, pooomaaaaalyyyy mením polohy aj stokrát behom hodiny. Koľkokrát sedím na stoličke, v autobuse (v tom lepšom prípade), stojím v rade v obchode, a už to cítim. Začína to v pupku a začne to stúpať smerom nahor. Taký divný pocit. Odrazu ma zaleje studený pot, zatočí sa hlava. V hlave mi cilingajú zvončeky a vidím tancujúce hviezdičky. Očividne zblednem, lebo už sa mi stalo, že sa ma pani opýtala, či mi môže nejako pomôcť, lebo vyzerám že odpadnem. Brigádnik v obchode mi ochotne podal vlastnú vodu a ja som mu ju ochotne celú vypila. 

Ono to o chvíľu prejde, ale niekedy mám pocit, že to so mnou švihne o zem. Takže skutočne iba nepríjemné, či občas aj nebezpečné? 

Preto musím pravidelne meniť polohy, ale skutočne žiadne prudké pohyby, vodu nosiť v kuse so sebou a dať si aspoň jednu kávu denne, nech si odborníci na kofeín hovoria čo chcú. Ja chcem prežiť :-))) 

...

Schválne som pri poslednom bode dala iba tri bodky, lebo je to vec, o ktorej sa nehovorí, a hlavne, normálne dievčatá, ženy to nerobia. Je to vec, ktorá sa stáva iba chlapcom a chlapom, ženy majú šťastie, že sú tohto neduhu ukrátené :-DDDDDDDDD.

Bohužiaľ, tehotenstvo je stav, kedy sa tieto veci stávajú aj nám. A dvojnásobne. A niekedy sú bolestivé, niekedy zarazené, a niekedy si stačí iba kýchnuť a uvoľní sa to samo. Neviem, čím sa to deje, či dieťatko nejako sedí na našich črevách, alebo podobne ako s antistresovou močovou loptičkou používa aj tieto naše vnútornosti k svojej bizarnej hre, a kým sa nudí skáče cez nej ako cez švihadlo...netuším. 

Apropo, už som si myslela, že sa mi začínajú ozývať poslíčkovia, pretože ma občas pochytí taký zvláštny kŕč v dolných partiách, a samozrejme som si musela prečítať, či je možné v 24 týždni cítiť tieto slabé kontrakcie. Áno, niektoré ženy ich pociťujú aj skôr. Avšak, keď som sa začala viac sledovať, zistila som, že to teda nie sú poslíčkovia. 

Sú to iba zablokované pohybujúce sa vzdušné prúdy, ktoré vznikajú v dôsledku vyrovnávania tlaku medzi oblasťami s rôznym atmosferickým tlakom (jedným slovom vietor).

Stačí iba urobiť jógovú polohu dieťaťa :-DDDD.

Pár slov na záver

Ak si myslíš, že je to všetko, to teda nie. Bude toho ešte viac, ale dnes už som vyčerpala kapacitu počtu znakov na jeden článok. Neboj, prídem aj nabudúce s podobnými výlevmi....

Ale zas si nemysli, že sa chcem dnešným článkom na niečo sťažovať či ľutovať, to nie. Hoc sa to nezaobíde bez problémov, ja si tento svoj druhý stav neskutočne užívam. Každý pohyb, každý kopanec, ktorým mi to malé čudo v bruchu pripomenie svoju prítomnosť, každá nevoľnosť, každý strach a obava ktoré prežívam mi pripomínajú, že o pár týždňov privediem na svet nový život. Nie je a nebude to jednoduché, ale je to nádherné. Fungujem ako liaheň novej, vlastnej identity jedinečného jedinca a to sa nezaobíde bez nejakých neduhov, ktoré obídeme ľavou zadnou. A práve preto sme k tomu boli predurčené my, ženy. Pretože my to zvládneme.

Tak a to je na dnes všetko. Ďakujem ti za pozornosť, dúfam, že sa ti môj dnešný článok páčil, a verím, že si ma naladíš aj nabudúce. Ak nechceš aby ti niečo z mojich dumiek ušlo, pridaj sa k mojim sledovateľom FB stránky Caja z Paláca. Mám v talóne aj ďalšie články, či už o tehotenstve, knihách, materstve, nejaké hlášky a podobe. Stále zbieram nové a nové inšpirácie :-))). Prajem krásny deň a teším sa na ďalšie stretnutie s tebou:

Ali Čaja z Paláca

   

Citát na záver:

"V tehotenstve existujú dve bytosti, pričom jedna je súčasťou druhej. Dvaja ľudia žijú v jednom tele... Toto spojenie je vskutku neobyčajné, keďže sa značnú časť nášho života snažíme zachovať si vlastnú individualitu."

Joan Raphael-Leff