Tehotenstvo jednej "geriatričky" 4 časť. - povery a rady ťarchavým

"Zkouše ďábla vyvolat, o pomoc jeho prosí. Cokoliv za syna dám, zoufale nabízi."

Ginevra  - Irisdayne

Odkedy mi začalo brucho naberať na objeme, začínam sa cítiť akási nemožná. Všetko mi padá z rúk, každé moje jedlo skončí na oblečení (ani netuším, či sa v mojom šatníku nachádza tričko mojej momentálnej veľkosti bez nejakej škvrny) a to nehovorím o tom, že sa v kuse niekde buchnem, šuchnem, obtriem a v neposlednom rade sa pravidelne, pri mojich pekárenských pokusoch, popálim. To som celá ja, ale aby som dala veci na pravú mieru, deje sa mi to aj mimo tehotenstva, takže nešikovnosť mám asi v sebe :-))).

Pamätám sa, ako mi ešte pri prvom tehotenstve kvapol horúci olej na ruku a môj otec ma vyhodil od plotne so slovami:

"Jdi od toho, nebo tvůj malej bude mít na ruce taky takové znamínko."

To ma trochu prekvapilo, pretože som si skutočne nevedela predstaviť, ani pri mojej brutálnej fantázii, akoby moja popálenina mohla ovplyvniť výzor môjho nenarodeného dieťaťa. A tak som sa iba zasmiala, pustila sa do vyšívania obliečky na vankúšik pre môjho chlapčeka, a niekoľkokrát sa pichla ihlou do prsta. 

Inak, samozrejme sa môj Ošo narodil úplne v poriadku, bez škrabancov a jaziev na tele.

Fakt, povera či nastavenie mysli?

Pred pár rokmi sme boli na výlete s rodinou na Bojnickom zámku. V jednej miestnosti nám sprievodca povedal, že toto je lavička, o ktorej sa hovorí, že keď si na ňu žena sadne, do roka počne dvojičky. Moja racionálne uvažujúca sestra sa iba zasmiala a z recesie si na lavičku sadla. Do roka počala. Síce iba jedného syna, ale počala :-DDD.

Taktiež sa hovorí, že ak si žena vezme bábätko do rúk, oberie sa. To znamená, že otehotnie. Môjho Oša malo na rukách veľa žien, a nič sa im nestalo. Keď nás v Paláci v septembri navštívila bývalá kolegyňa s malým synčekom, vzala som si ho na ruky so slovami, že ja by som už také malé dieťatko nevedela držať bez strachu, aby mi nespadlo. O mesiac som bola tehotná :-DDD

Taktiež sa hovorí, že ak sa v poháriku preleje alkohol, budú krstiny. Ak by to bola pravda, u nás by boli krstiny každú chvíľu, mne sa to darí skoro stále. Viac pálenky utieram z pultu a zo stola ako ho do seba lejem :-DDD

Verím v silu pozitívneho myslenia ale aj na to, že nie všetko môžeme ovplyvniť my a niečo sa deje z vyššej moci.  Preto neverím, že na naše počatie, tehotenstvo, či pôrod majú vplyv pletky jednej tetky, ale vždy je v tom niečo viac. Občas príroda, občas náhoda, občas osud. 

Ale pravdou je, že keď mi čierna mačka prebehne cez cestu, prehodím cez ňu kameň. Iba tak, pre istotu....

Tehotenstvo je to najkrajšie obdobie v živote ženy.

Áno, naše babičky by o tom vedeli rozprávať...

História je plná rituálov, zvykov, povier, tradícii, ktoré sa podávajú z pokolenia na pokolenie už stáročia. Naši predkovia nimi žili skutočne naplno a pridŕžali sa ich pri každom sviatku, zmene ročného obdobia, pri svadbách, pri pohreboch a tehotenstvo a narodenie dieťatka nebolo výnimkou. 

V minulosti sa najväčšmi cenilo, ak sa v rodine narodil chlapec, i preto ešte pred počatím konali rôzne praktiky na to, aby žena oťarchavela práve mužským pokolením (ale tomu budem venovať celý článok niekedy nabudúce, je to nadlho).

Ak si my, ženy súčasnosti myslíme, že to máme ťažké, nevieme si predstaviť, aké ťažké to mali naše ženské predchodkyne. I keď, povedzme si pravdu, stačí si otvoriť ktorékoľvek poradenské fórum na internete, prečítať si niektoré skúsenosti a rady, a obleje nás studený pot a strach sa začne vkrádať do našich sŕdc. O hororové zážitky nie je núdza...

Tehotenstvo nie je predsa choroba!!!

Tu ti ponúkam niektoré nepochopiteľné obmedzenia, ktoré ani netuším, v čom zobrali reálny podklad. Ale na druhej strane, prečo by niekto reálne tie veci robil??? Ubližoval zvieratám či hádzal po tehotnej paradajku?  Mne by to teda nenapadlo.

Zákazy a príkazy:

Takže, čo napríklad ženy museli či nesmeli robiť? 

• Tehotná žena si nesmela sadnúť na prah ani na klát, v ktorom bola zaťatá sekera, inak bude mať ťažký pôrod. 

• Nesmela prekročiť oje, šiť ani plátať, lebo by jej prirástla placenta. 

• Ak sa po západe slnka napila vonku vody, nemala jej predčasne odtiecť plodová voda. 

Podľa ľudových predstáv bola tehotná žena nečistá, avšak vystavená škodlivým vplyvom a nebezpečenstvu, pred ktorými ju mali tieto povery chrániť. 

• Nesmela chodiť ani na zábavy, lebo by nastala bitka.

• Keď sa chcela odviesť na voze, musela sa obrátiť chrbtom, lebo by sa kone splašili a poranili. 

• Zbytočne nemala chodiť von, pretože by sa stalo nešťastie.

• Tehotná žena sa nesmela pozerať na škaredé veci, i na ľudí, ktorí sa akýmkoľvek negatívnym spôsobom vynímali z bežného života. Musela sa vyhýbať kontaktu s nevhodnými javmi a prostriedkami. Tieto negatívne okolnosti sa mohli preniesť na dieťa, ublížiť mu, poznačiť ho, zanechať na ňom neželanú stopu.

• Nesmeli sa dívať ani na nepekných ľudí, mrzákov cudzokrajné zvieratá s ktorými chodievali cirkusanti. Ak by sa pri pohľade na nich žena zľakla, negatívny dopad na dieťa by sa zdvojnásobil. 

• Tehotné ženy sa museli vyhýbať jedna druhej, pretože ak by sa im stretol zrak, mohlo očakávané dieťa jednej alebo druhej dostať zlú chorobu.

• Ak ženy uvideli javy alebo objekty, v ktorých prevládala červená alebo pomarančová farba (východ, západ slnka, zore, alebo požiar) a žena by sa v tej chvíli dotkla vlastného tela, malo mať dieťa na tom istom mieste telíčka červený fľak. 

• Ak si žena utrela o svoje boky mokré ruky, vlhkosť sa mohla preniesť na dieťa formou mokvavých lišajov na koži alebo vo vlasoch. 

• Keby niekto hodil do samodruhej ženy červený plod, taký istý útvar by malo dieťa na vlastnom tele. 

• Tehotná žena nemala prechádzať cez kaluže, lebo by dieťa boleli končatiny. 

• Nesmeli podliezť strom, pretože by porodili hrbáčikov. 

• V žiadnom prípade si samodruhá žena nemala sadať na medzu, pretože z medze sa zosúva zem, a tak by sa dieťa mohlo zosunúť do hrobu.    

• Na druhej strane však mohla jesť na čo mala chuť, čo jej zavoňalo. Pri návšteve domu, v ktorom sa varilo ju museli ponúknuť jedlom, aby nezabažela, aby nepotratila.

• Avšak napríklad na Spiši nesmela jesť kyslé, aby dieťa nebolo zlé. 

• Na Zamagurí mala gravidná žena zakázané jesť ryby, aby dieťa nebolo sľinavé, ani jesť mäso od kosti, aby nebolo chudé. 

• V iných obciach východného Slovenska nemala žena vyciciavať špik z kostí alebo oblizovať habarku, lebo by dieťa bolo sopľavé. 

• Ak sa budúca matka nadýchala smradu, dieťa malo mať nepríjemný páchnuci dych. 

• Nesmeli nič ukradnúť, aby z dieťaťa nebol zlodej. 

• Tehotné ženy nesmeli ublížiť zvieratám, topiť ich, udrieť či kopnúť, pretože dieťa mohlo oslepnúť alebo mať vypúlené oči. 

• Budúce matky nesmeli byť smutné, plačlivé, lebo také bude aj ich dieťa. 

V minulosti, aj cez všetky tie zákazy, musela pracovať doma, okolo hospodárstva, na poli, na lúkach, nemali žiadne úľavy. Samotná žena nebola až taká dôležitá v očiach spoločnosti, na zreteľ sa bralo len dieťa a jeho potreby. Skrátka, zabávať sa nemohla no makať musela 😑. 

Ak si ako ja milovníkom nášho folklóru, ľudových tradícii a zvykov, určite ti odporúčam knihu Tradície na Slovensku. Odtiaľ som aj čerpala informácie, ktoré som ti vyššie podala, určite som si ich nevycucala z palca :-)) 

Dnes sa už iba pousmejeme nad tým, čomu všetkému boli ľudia ochotní veriť, avšak bola iná doba, pospolitý ľud mnohokrát nevedel ani čítať. Dobroprajné tetky, babky, susedky však ochotne chodili po dedine a rozdávali svoje vedomosti ďalej. 

Avšak dnešní ľudia tiež veria divným veciam na internete... takže nič sa nezmenilo, iba zdroj informácii.

O povery nie je núdza ani dnes

V dnešnej dobe sa ľudia divne pozerajú na ženu, ktorá v tehotenstve cvičí, tancuje, pracuje, žije naďalej svoj život, pričom nerobí nič také, na čo by ich telo nebolo zvyknuté (samozrejme sa tu neberie pitie, fajčenie, drogy). A keď si zoberieme aký rozdiel v hygienických podmienkach a v lekárskej starostlivosti máme dnes, čo sa my sťažujeme... :-))). Akurát tak na neomalenosť druhých ľudí, ktorí žene neuvoľnia miesto v prostriedkoch MHD. Niežeby sme boli takí rozmaznané a nevydržali stáť, avšak stačí jeden prudký náraz...

Apropo, tieto povery nie sú ničím výnimočným aj dnes. Ponúkam ti ešte pár takých, s ktorými som sa stretla pri rozhovore s kamarátkami či v diskusiách na internete.  

• Žena si nesmie hladkať brucho, lebo to môže ublížiť bábätku.

• Prehnaná hygiena a časté sedenie vo vani mohlo spôsobiť, že voda natečie do pupku a dieťa sa v bruchu utopí.

• Musíš chodiť skoro spať, inak ti dieťa bude ponocovať. 

• Keď budeš jesť veľa chleba, dieťa bude mať veľkú hlavu.

• Keď sa tehotná žena zľakne ohňa, dieťa bude ryšavé.

• Ak chceš mať čulé dieťa, behaj po schodoch hore a dole. 

• Farba potravín určuje farbu pleti dieťaťa. Ak chceš aby bolo svetlejšie, pi viac mlieka. Ak tmavšie, pi kávu a čierny čaj.

• Ak si žena často skríži nohy, bude mať ťažký pôrod. 

• Vo vysokom štádiu tehotenstva netreba veľa sedieť, pretože dieťa bude mať placatú hlavu.

• Nesmie sa pripravovať výbavička a kočík pre dieťa pred pôrodom, prináša to nešťastie.

• Ak žena dvíha ruky nad hlavu, vešia bielizeň, alebo tancuje, môže sa dieťa zamotať do pupočnej šnúry.

Žena je v tehotenstve skutočne veľmi citlivá. A verím, teda aspoň u mňa to tak je, že nech sa akokoľvek snaží udržať si chladnú a pohodovú hlavu, občas sa jej v nej zahlodá červíček pochybnosti. Určite jej k lepšej nálade nepomôžu nevyžiadané rady a strašidelné historky okolia, nech sú akokoľvek dobre myslené. Som presdvedčená o tom, že každá robí všetko pre to, aby sa cítila dobre, čomu verí a čo cíti. Strašením nám veľmi nepomôžete.

Posledná perlička:

Apropo, nedávno sa jedna mamka v niektorej FB skupine zdôverila s milou príhodou a ja som ju sem musela pridať:

Predavačka v obchode sa na mňa milo usmiala a povedala: 

"Jej to vaše dievčatko sa na vás tak veľmi podobá."

"Nuž áno. Naše gény sú zjavne silnejšie, ako mužove."

"Nie, nie! Dieťa sa najviac podobá na toho, kto si to pri počatí viac užíva :-)))"

Pár slov na záver:

Ja históriu milujem. Aj všetko to okolo, či už sa jedná o rituály, mýty, legendy aj povery. Tie predsa tiež patria k našej minulosti. V rámci spoznávania našej kultúry je dobré o nich vedieť a poznať ich, uchovávať ich pre budúce generácie. Ale ja radím, neriadiť sa nimi. Vôbec netuším, odkiaľ sa niektoré bizarné reči nabrali, ale netancuj či nehladkaj si brucho, pretože... lebo... tak... nie sú pre mňa relevantné odpovede.  

Áno, pravdou je, že pri rôznych ľahkých chorobách a boliestkach, kým sa nejedná o nič vážne, utiekam sa skôr k babským receptom a k bylinkám, ktoré naši predkovia po stáročia užívali. 

No treba vedieť určiť, kde je rozdiel medzi radou a poverou. A dôležité je nenechať sa vystresovať a ovplyvniť strachom. Neboj sa hlúpych rečí, že ak sa pozrieš na krvavú lunu budeš mať ryšavé dieťa, pretože my už dávno vieme, že farbu vláskov aj pleti určuje genetika.  

Viem o čom hovorím, ja som sa stále pozerala na mesiac, zore aj do ohňa a dieťa, Ošo, nemá diabolské znamenia po tele. Čo  pravdou je, že som v prvom tehotenstve bola ustráchaná, a to on je. Uplakaná som síce nebola, ale aj to on je. No do umývania okien sa tiež už nepúšťam, či sú sviatky či nie. Pri svojich závratoch a nešikovnosti určite nechcem riskovať. Takže toľko na dnes odo mňa.

A ja ti už ďakujem za to, že si si môj článok dnes prečítal, snáď sa ti páčil, snáď si sa niečo nové dozvedel alebo aspoň zabavil. Ja ti už prajem krásne sviatky a sľubujem, že onedlho dôjdem s ďalším článkom. Bude ako stále, buď o knihe, tehotenstve, materských radostiach a starostiach, alebo o živote. Teším sa na ďalšie stretnutie:

Ali Čaja z Paláca

Citát na záver 

"Nic není víc matoucí než lidé, kteří rozdávají dobré rady, ale sami jsou špatný příklad."

Norman Vincent Peale