Tvrdý oriešok pre Oldřicha z Chlumu

"K zemi padá nevinná, jeden z bratrů spáchal hřích. Tělo s pláčem objíma, dýku do srdce ji pích."

Ginevra - Mistr Kat

A po dlhom čase som siahla po knihe, ktorá konečne patrí do sekcie "moja šálky kávy".

Historická detektívka odohrávajúca sa v Čechách behom druhej polovice trinásteho storočia. Už niekoľkokrát som spomínala, že dejiny patria medzi môj obľúbený žáner a v rámci voľného času sa častokrát zahĺbim do časopisov a kníh, venujúcich sa tejto téme. A obzvlášť, ak sa jedná o históriu Čiech, Moravy a Slovenska. Aj keď kniha, ktorú ti konkrétne dnes predstavím nie je odborným kúskom, avšak na chvíľkové vypadnutie zo súčasnosti, ideálna.

Duch znojemských katakomb

Vlasimil Vondruška

O knihe:

"Škoda, žes tehdy se mnou nebyl. Měl jsem opravdu strašně málo času a byl jsem na to sám jen s Divišem. Tvé metody, jak vyslýchat hezké sklepnice, já neovládam. A tehdy by se to tak hodilo. Adam z Taubensteinu si zašel spolu s bratrem Vojslavem do hradního šenku. Cosi chtěli důvěrně probrat u číše vína. Adam pak bratra opustil. Vyšel ven a pak už ho nikdo neviděl. Jako by se vypařil."

Český kráľ Přemysl II. Otakar vysiela prokurátora Oldřicha z Chlumu do Znojma, kde má prešetriť záhadné udalostí, ktoré sa tam za posledný čas odohrali. Počas vyjednávania zmieru medzi rakúskou a moravskou šľachtou zmizol mladý rytier a našla sa mŕtvola miestneho purkrabího (kastelána). Oldřich z Chlumu je o to nervóznejší, že už pred piatimi rokmi vyšetroval v Znojme jedno zmiznutie rytiera Adama z Taubensteinu, avšak bezúspešne. O to viac mu na vyšetrení viac záleží, pretože stratený rytier je Vojslav z Taubensteinu, mladší brat Adama. 

Akoby toho nebolo málo, objavujú sa svedkovia ktorí tvrdia, že po múroch mesta sa prechádza démon, duch zomrelého Adama, a ten si prišiel pre dušu Vojslava. Pred Oldřichom stojí skutočne ťažká úloha, pretože získať si dôveru znojemských ľudí nie je vôbec jednoduché. 

Našťastie má po boku svojho verného panoša Otu, ktorý sa dokáže nenútene dostať do ženských sŕdc aj sukien, a práve vďaka ženským klebetným ústam vyšetrovanie môže naberať na intenzite.

Moja mienka

"Tá ženská uprchla den poté, co zmizel rytíř Vojslav. Byl jsem pochopitelně sám. Ležel jsem vzadu, ale dveře do šenku jsem závorou nezajistil. Pan purkrabí to neměl rád. On se tu občas zastavil při noční obchůzce hradem. Kontroloval, zda už všichni hosté odešli, on si na pořádek potrpěl. Někdy si dal trochu vína."

Duch znojemských katakomb je už dvadsiaty štvrtý príbeh z edície Hříšní lidé Království Českého, dvadsiaty štvrtý prípad Oldřicha z Chlumu a jeho panoša Otu, ale úplne prvý titul od autora, ktorý mne vbehol pod ruku. Vnímala som Vondruškove Husitské a Přemyslovské epopeje a, priznávam, aj ma skutočne svojim obsahom lákali, ale, bohužiaľ, hrúbkou odrádzali (ale ja verím, že sa k nim raz dopracujem). 

Preto nemôžem porovnať tento diel s predchádzajúcimi knihami autora, ale môžem napísať, ako sa mi príbeh páčil nezávislé na nich.  

Na samotnom príbehu sa mi páčilo to, že hoc som predchádzajúce časti nečítala, nebránilo to plnému začítaniu sa do deja, ani som nemala pocit, že som sa niekde strácala. Každý z príbehov je individuálny a hoc sa občas vyskytla nejaká narážka na staršie prípady prokurátora, nebol v tom problém. Príbeh plynul aj bez toho, aby som musela študovať staršie tituly a zisťovať si súvislosti, čo si veľmi cením, pretože tie detektívky, čo vychádzajú v poslednom čase, na seba často nadväzujú, a ako som už veľakrát spomínala, nie som veľkým zástancom sérii a kníh na pokračovanie, aj preto sa im vyhýbam.

Tento titul som si vybrala zámerne, nebudem klamať, zaujal ma názvom a prísľubom tajomna, aj keď mi bolo jasné, že v skutočnosti o žiadneho ducha či démona nepôjde čo ale vôbec nevadilo, pretože dej bol rýchly, zaujímavý a posúval sa dopredu bez nejakých nelogických súvislosti. Sympatickejšia mi bola ale postava panoša Otu, lebo pravdou je, že bez jeho bystrého umu a šarmu by Oldřich ale asi ďaleko nedošiel a doteraz by sedel na radnici v Znojme a čakal, kým ten prípad nejako vyrieši a vrah by medzitým vyľudnil mesto :-)).

Musím autorovi uznať to, že moju pozornosť udržal až do konca a kolieska v hlave sa mi točili plnou rýchlosťou. A skutočne až tesne pred koncom, pár stránok pred vyšetrovateľmi, som prišla na to, kto je skutočným vrahom. To je čo povedať, obvykle na to prídem už v polovici knihy a to tých detektívok veľa neprečítam :-DDD.

Moje odporúčanie

"Její smrt vylučuje řadu dosavadních hypotéz, ale naopak, potvrzuje jinou. Ona je totiž článek, který spojuje Adama z Taubensteinu se zmizením jeho mladšího bratra Vojslava. Podle mne máme důkaz, že zločiny spolu opravdu souvisejí."

Takže smelo môžem skonštatovať a zhrnúť, že na sviatočné obdobie som si vybrala veľmi dobrý titul. Čas, kým sa vianočka a chleby piekli v rúre som vypĺňala behom po historických uličkách mesta Znojma a to nikdy nie je stratený čas. Už teraz môžem povedať, že k niektorým dielam autora sa určite ešte vrátim. Ale vyberiem si ešte lepší čas.

Takéto tituly si viem vždy plne vychutnať na dovolenke. Pri mori, alebo v horách, keď mám vyložené nohy, v ruke dobré vínko a nikto a nič ma nevyrušuje. To mi síce najbližších pár rokov nehrozí, ale ja si počkám. 

Ak aj ty obľubuješ niečo rýchle, zamotané, historické čítanie na oddych a vypnutie z prítomnosti, či si richtuješ do kufra na dovolenku nejaké nenáročné knihy, je Vondruška pre teba skvelý tip. Čítala som síce len túto jednu, ale verím, že tie ostatné sú tiež, minimálne také dobré.  

Ali Čaja z Paláca

Úryvok z knihy na záver:

"Nevěřil v bezbřehé rodinné štěstí. Občas sice zatoužil po něčem jiném, než měl dosud, když si ale spočítal klady a zápory manželství, raději zůstal u své svobody. Rozhodně to nebylo tak špatné, jak tvrdili někteří, kteří ho kárali a poučovali, že muž má v životě hledat nejen potěšení, ale také odpovědnost a musí založit rodinu. Jeho pán naštěstí s podobnými řečmi přestal už před mnoha lety, protože věděl, jaký Ota je. Jednou mu řekl, že každý člověk má právo vybrat si svou cestu. Se všemi důsledky, které to má. Panoš Ota o jeho slovech dlouho přemýšlel a rozhodl se, že i on jednou vkročí na cestu nesvodoby, ale na to měl podle svého přesvědčení ještě dost času."