Matka - permanentný pracovný pomer

Zamestnanie až do konca života


"Za všetko, čo som alebo čím sa domnievam. že som, vďačím svojej matke."

                                               Abraham Lincoln

Druhá májová nedeľa už roky rokúce patrí oslave toho najúžasnejšieho tvora na zemi - matke. I ja sa v dnešnom článku trochu povenujem tomu najkrajšiemu povolaniu, aké kto kedy vymyslel, materstvu. 


Pozn. Povolanie to je ako každé iné, dokonca náročnejšie, avšak plácou za vykonanú prácu nie sú financie (i keď by ani jedna mamička neohŕdla väčšou materskou), ale úsmev, spokojnosť, a sladký spánok jej milovaného dieťatka.

Z histórie sviatku:


"Myšlienka medzinárodných a pravidelných osláv tohto sviatku vznikla v roku 1907 na počesť Anny Reeves Jarvisovej, ktorá bojovala za práva matiek. O päť rokov neskôr, vyhlásil vtedajší prezident USA Woodrow Wilson prvý oficiálny sviatok Dňa matiek, ktorý sa koná v druhú, májovú nedeľu." 


"V Československu sa začal sláviť tento sviatok v roku 1923. Jeho propagátorkou bola Alice Masaryková. Po druhej svetovej vojne bol postupne zatláčaný do pozadia oslavami MDŽ (8. marca, ak by si nevedel), ale i cez to sa ďalej v niektorých rodinách pripomínal. Po roku 1989 sa opäť začal sláviť verejne. 
MDŽ sa ale zachováva ďalej tiež, podobne ako aj v iných krajinách" (čo je fajn, pretože poznám mnoho nešťastných žien, ktoré sa matkami stať nemohli z rôznych dôvodov. Ale i tak sú to úžasné osobnosti, ktoré si svoj sviatok zaslúžia).

"V 16-tom storočí sa v Anglicku oslavoval sviatok matiek pod názvom Materská nedeľa (alebo Nedeľa matiek) a pripadal na pôstne obdobie pred Veľkou Nocou. Veľa chudobných ľudí vtedy slúžilo v bohatých domácnostiach, ďaleko od domova a nemohlo tráviť čas so svojimi matkami. Preto služobníctvo na tento deň dostalo voľno, aby sa mohlo vrátiť domov, alebo navštíviť kostol v rodnom meste, kde žili matky alebo ďalší príbuzní." 

                                                        zdroj Wiki

"Najlepšou matkou je žena, ktorý zobudí o tretej hodine ráno svojho muža, pretože má dojem, že dieťa plače."
                                                  Ernest Hemingway


Nie! Pred pár rokmi som si ani nevedela predstaviť, že ja sa stanem matkou. Nedokázala som sa postarať ani sama o seba, kde ešte o niečo maličké, čo je na mne závislé dvadsaťštyri hodín denne. A hoc je pravdou, že som veľa času trávila so svojimi synovcami, ale je to naozaj iné, ak mám dieťa požičané hodinu, dve, desať či aj dvadsať štyri. Nakoniec ho i tak vrátim, a mám pokoj.

Avšak, svoje vlastné dieťa neodložíte!!! 

A práve to je to super. Ani som netušila, koľko síl v sebe musíme my ženy nájsť. Fungovať celý deň, celú noc, či sme unavené, či nie. Dieťa je tu, a potrebuje nás celé, nie len kúsok z nás.

Je to skutočne náročné, a nehovoriac o tom, ak ešte máte náročné dieťa. Ktoré ťa nepotrebuje že na sto percent, ale na sto dvadsať, ak nie viac. 

Rovno to priznám bez mučenia, nemať super chlapa, tak už si to dávno hodím niekde do šancu, a ukončím to trápenie tehlou do hlavy.



Ale našťastie sme to zvládli. A naozaj nie je nič krajšie, ako keď ťa po neprespanej noci zobudí úsmev tvojho syna, ľahne si na prsia, z ktorých celú noc ťahal a ťahal, až som myslela že mi vyťahá i zbytok mozgu, a zahlási:




 "MOKAVA!"





                                                                                                                                                                                                                Pozn. Moja mama, ľúbim ťa!


"Rozhodnutie stáť sa matkou je to najzásadnejšie. Je to rozhodnutie, že vaše srdce bude navždy chodiť mimo vaše telo."
                                                       Elizabeth Stone


A či by som menila? 

Nie, nikdy!!! 



Pred piatimi rokmi by som každého, kto do mňa hustil, že je čas na dieťa poslala tam, kde sa mi končia nohy. 
Ale dnes je iná situácia a som šťastná, že nám ušla antikoncepcia.

A i cez ťažké situácie si materstvo užívam, a sledujem, ako z malej, uplakanej kôpky rastie svojská, temperamentná osobnosť s vlastným myslením. 


Každá sekunda, minúta, hodina, keď môj piercing je silne "prikvačený" na mojej hrudi, je pre mňa drahá. Veď, keď si uvedomím, že to dieťa sa len teraz narodilo a už budeme sláviť dva roky...

Onedlho bude mať desať, a mama bude tou najtrápnejšiou osobou na svete. A potom už len so slzami v očiach budem čítať svoje články, keď som sa ti žalovala, aký náročný život je s náročným dieťaťom.


A veraže mi to bude chýbať!!! 



"Není špatných detí, bez špatných matek."
                                                  Honoré de Balzac

10 vecí, ktoré ti matka nikdy nepovie

"1.) Rozplakali ste ju, veľakrát
2.) Chcela ten posledný kúsok koláča
3.) Spôsobovali ste jej fyzickú bolesť
4.) Vždy mala o vás strach
5.) Vie, že nie je dokonalá a robí chyby
6.) Pozerala sa na vás, ako ste spali
7.) Stále vás ochraňuje
8.) Srdce sa jej zlomilo vždy, keď ste trpeli
9.) Vždy vás uprednostnila
10.) Pokojne by do toho išla odznovu" 
                      

zdroj: http://spuntik.zoznam.sk/cl/1000720/1438045/10-veci--ktore-vam-mama-nikdy-nepovedala

Nedávno som čítala tento skvelý článok, a práve vtedy som si uvedomila, že lásku matke netreba dokazovať a vyznávať len v tento deň. 
Ale každý deň, kým je s nami jej treba vzdať vďaku za to, 





že sme tu, 
že sme akí sme, 
že nám dala to najlepšie zo seba, aby sme to mohli posúvať ďalej. 







A tak, každý deň si nájdi čas na pár minút, aby si svojej matke mohol povedať.

Ľúbim ťa mami a ďakujem ti za všetko, čo si pre mňa urobila a čo pre mňa robíš!!! 

"Jedna dobrá matka znamená viac, ako sto učiteľov."
                                    Johann Gottfried Von Herder





                               Citát na záver:

"Matka je niekto, kto môže zabrať miesto kohokoľvek iného. Jej miesto však nemôže zabrať nikto."


                                                    Mermillod

Komentáre

  1. Naprosto perfektní článke a pro mne také plný inspirace na blogy maminek :) Mooc díky. Přidávám ještě tip na blog maminky, co sleduju já: matkasro.blogspot.cz

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ten blog jsem objevila včera a je dost dobrý :-)

      Odstrániť
    2. Ďakujem Anetka :-). Mrkla som na ten tvoj odkaz a celkom som sa pobavila. Normálne ma teší, že nás je celkom dosť medzi mladšími kočkami, ktoré sa s PC asi už aj narodili. V ich veku som mala k dispozícii iba písací stroj. Avšak, nikdy nie je neskoro na začiatok. Držím palce v ďalšej práci a teším sa na ďalšie články :-)

      Odstrániť
  2. hrozne si mi zlepšila deň a že si ma v tomto článku spomenula neskutočne ma to teší a vážim si to, dakujem ♥ , na tie ostatné blogy čo napoznam tak si ich určite pozriem, dakujem za typy, budem dalej sa venovat takým clánkom :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Stále ma teší, keď niekomu spríjemným deň. Som rada, že sa článok páčil :-). Určite pokračuj, veľmi rada si ich prečítam. Tvoj posledný článok bol fakt super :-). Len tak ďalej

      Odstrániť
  3. SKvelý článok... (: mama je mama, neviem ako iné, ale moja je skvelá a milujem ju.

    Lifestyle & beauty by Daniela

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem Dani :-). Je to super že máš s mamkou skvelý vzťah, treba si to vážiť. Poznám však bohužiaľ, veľa prípadov, keď to tak nie je. No našťastie to nie je môj prípad, ja mám s mamkou tiež super vzťah :-). Už síce neskoro, ale snáď ste si spoločne užili víkend. Ak nie, tak nabudúce. Nie je dôležité kedy ale či :-)

      Odstrániť
  4. Moc díky za odkaz na můj blog :-) Jinak super článek ve kterém najdu i odkazy na jiné blogy maminek, které už nějaký ten čas hledám. Mimochodem, myslela jsem, že ti ignoranti žijí jen v ČR a je smutné, že se to dostalo i za hranice :-(
    www.potrefena-mama.blogspot.cz

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne :-): Ale asi to treba brať tak, že sme ešte stále skoro jeden národ, preto máme i rovnaké problémy. Pre mňa hranice neexistujú, a nielen preto, že som napol češka :-). Tiež som o tom už párkrát písala. Ale, ak chceme niečo zmeniť, musíme začať od seba a našich detí. Nie raz som videla, ako babička položila troj, štvorročné dieťatko na sedadlo a postavila sa nad neho. Aký príklad mu dala? Že je to normálne sedieť, ak starší človek stojí. Taktiež musíme činiť tak, ako chceme aby naše deti činili neskôr. A snáď, o pár rokov, z nich vyrastú mládenci, za ktorých sa nebudeme hanbiť :-).

      Odstrániť
  5. Moc moc děkuji, za krásný odkaz na můj blog. Vždy mě velice potěší, každé pěkné slůvko od jiných maminek. Občas je to vážně těžké s těmi ratolestmi, ale bez nic by to byla nuda :P. Ještě jednou děkuji ♥

    SAGI Style

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nemáš zač Radka :-). Mne sa tvoje články veľmi páčia, tak prečo ho neodporučiť? Držím palce v ďalšej činnosti, určite sa k tebe budem pravidelne vracať :-)

      Odstrániť
  6. Už mám 21 rokov a ešte doteraz sa mamina chodí pozrieť, či som už doma v posteli vždy, keď sa ráno zobudí. Síce je to na nervy (keďže ma častokrát na to zobudí) no je to veľmi milé. Inak naozaj krásny príspevok, ktorý sa oplatí prečítať. Čo sa týka toho posledného kúska u nás doma sa aj 10 krát spýtame či niekto posledný kúsok nechce až napokon ho niekto zje :D :D :D Každému je blbé zjesť ten posledný kúsok :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem Kati :-). S tým kúskom je to vždy tak, i u nás. Ale už momentálne máme štyroch chlapcov, ktorí sú schopní sa o posledný kúsok pozabíjať. Tak ho potom radšej dajú starkej, alebo dedovi. Kompromis :-). Inak to sledovanie v posteli je milé, a ver mi, až sa osamostatníš, bude ti to ešte chýbať. Treba si vážiť dobré vzťahy, bohužiaľ to neplatí vo všetkých rodinách. Ja si to fakt užívam :-).

      Odstrániť
  7. Krásny článok a vďaka za spomenutie :-D Inak, ktorý sú tí tvoji synovci? Nech si ich preklepnem (a trochu ponaháňam po knižnici :-) )

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :-). Inak, momentálne synovci ani nechodia, lebo sestra pracuje v kníhkupectve, a tak im knihy nosí odtiaľ. Ale keď dôjdu, poviem im nech sa pripomenú, aby ti prevetrali knižnicu :-)

      Odstrániť
  8. Aj ja Ti ďakujem Ali za spomenutie môjho začiatočníckeho blogu.
    My mamy sme úžasne multifunkčné - dokážeme byť aj psychologičkou, cukrárkou, kozmetičkou, záhradníčkou, učiteľkou, zdravotníčkou.. a k tomu ešte povinná biela technika v domácnosti :)
    Môj blog vznikol práve preto, že Ti žiadna psychologička ani pedagogička neukáže v reále každodenné starosti aj radosti iných detí, ktoré majú podobné problémy, ako to tvoje (teda v tomto prípade moje, hehe).. Aj preto sa delím o naše skúsenosti, aby sme možno pomohli iným rodičom detí s poruchami učenia a pozornosti...
    A na druhej strane, každému dobre padne, keď vidí, že nie je jediný :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Za málo. Ono je to tak, že ťa nikto nepripraví a ani ti nikto nepomôže. Akonáhle je nejaký problém, ešte aj učitelia sa tvária ako najmúdrejší a patrične dávajú najavo, že naše dieťa je hlúpe. Už sme sa s tým stretli. Ale s tým asi nič neurobíme, iba sa môžeme vypísať a bojovať. A nie sme jediné, len veľa aj bohužiaľ rodičov sa tvári, že sa to jeho dieťaťa nedotýka. No, vidím, že pre to dieťa je to ešte horšie, akoby sa tomu postavili čelom.
      A s tou multifunkčnosťou máš teda riadnu pravdu. Ale od toho sme ženy, dokonalé :-).

      Odstrániť
  9. Moc krásný blog. Už jsem u tebe pár článků četla. Obdivuji tvoji sílu a odhodlanost... Já původně chtěla děti dvě a to celkem rychle po sobě, ale s Nelou mám očistec, hlavně se spaním. A čím je větší, tím je to horší. Oporu v manželovi nemám, ten mi tak maximálně vynadá, když něco špatně uklidím, nebo když masíruji a on hlídá a já se zdržím s klientkou o deset minut, hned je lze. V noci jsem na malou úplně sama, přes den vlastně také, babičky hlídací nemáme... Takže asi tak. Mateřství je nádherné, ale chvílemi si říkám, co si vlastně maminky na té mateřské "dovolené" užívají... Jestli se někdy rozhodnu pro druhé, tak až tak za šest sedm let, jestli se mi ovšem v tom věku ještě do tohohle blázince bude chtít... :)
    Také moc děkuji za zmínku a představení mého blogu. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne :-). S tým spaním ti to verím, my sme to zo začiatku mali naozaj dosť ťažké, malý nespal skoro vôbec a iba vrieskal. Som bola fakt na prášky.
      Ale ja sa nemôžem sťažovať, v tomto mám naozaj super chlapa, pomohol, popratal, navaril...to je pomoc na nezaplatenie. A taký by mal byť každý chlap. Mrzí ma, že ty túto pomoc nemáš. A inak ťa obdivujem, že popri materským povinnostiam máš čas i na čítanie i na blog, fakt palec hore :-). Ja sa priznám aj bez mučenia, ja by som to bez neho nezvládla. Mne stačí len keď je preč týždeň a už som zúfala. Hlavne kvôli vareniu...nejako sme sa nespriatelili za tie roky. ale pečenie my ide, aspoň dačo.
      A ja si veľmi nemôžem dovoliť druhé dieťa o šesť sedem rokov, štyridsiatka mi už klope na chrbát, ale nejako nie som vnútorne presvedčená o druhom. Ale necháme to asi na prírodu :-).
      Držím ti palce, a hlavne ti želám veľa síl aby si to zvládla. Lebo ja si materskú fakt užívam, aj keď už niekedy naozaj sa teším, keď malý vyrastie a bude samostatnejší :-). I keď verím, že mi toto obdobie bude chýbať.
      Také sme my, nevieme čo chceme :-)

      Odstrániť
  10. Moc děkuji za odkaz na můj blog. Udělala jsi mi radost! no, jo, být matkou je diagnóza, nicméně strašně příjemná :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No pravda, nie stále je to med lízať, a niekedy som na prášky, ale i cez to všetko si to užívam. Ale viem si predstaviť, ako mi bude v puberte. Veselo určite nie :-)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Diagnóza: Molusky - to asi nebudú kiahne

Diagnóza: Tetania - novodobý problém mladých

To nevymyslíš, to je naša realita