Čaja z Paláca - geriatrická mama :-)

Dnes som späť s pokračovaním v mojej kontroverznej téme ohľadom materstva vo vyššom veku. V poslednej dobe nachádzam na diskusných fórach, aj v osobnom živote mnoho žien, ktoré sú tesne pred  40-tkou  a majú dilemu či ísť, alebo neísť do ďalšieho ( druhého, tretieho ) tehotenstva. Doktori a odborníci majú jasné názory a vedecké štúdie. Samozrejme, existujú riziká, môžu nastať problémy, skrátka, telo nás už nemusí podržať ako kočky v mladom veku. Žena po tridsať päťke už môže nacvičovať skok do truhly,  mašírovať na pánske,  poprípade môže budovať kariéru, ale nech sa netrepe do pôrodnice!!! 

"Čas je pomstychtivý bandita, ktorý ukradol krásu našich bývalých ja." Raffael Santi Priznám sa, do umenia sa vôbec nevyznám. Nerozoznám umelecké dielo od obyčajnej mazanice, a najmä tie moderné obrazy mi nič nehovoria. A nejedná sa iba o výtvarné umenie ale aj s architektonickými slohmi mám problém. Ja viem, ja viem. Fuj, hanba mi! A dvakrát tak, pretože sa netajím tým, že milujem históriu. Avšak viac ako architektúra ma skôr zaujímajú udalosti, literatúra a historické postavy. Ale ver mi, po múzeách, zámkoch a hradoch sa skutočne túlam rada. Ale zas aby si si nemyslel, že som úplný buran , existuje výnimka vo výtvarnom smere, ktorá je môjmu srdcu blízka. A tou je, renesancia . Obdivujem a doslova híkam nad dielami Michelangela a Leonarda, a rozmýšľam, či také diela vôbec dokáže človek vytvoriť. To boli skutoční géniovia. Freska v Sixtínskej kaplnke či Mona Lisa sú pre mňa tie najúžasnejšie skvosty. Keď som sa prechádzala uličkami Florencie , doslova som cítila ...

"Keď zdá sa ti, že dávno sie si tým, čím si bol, dobrá rada nad zlato a nad zlato soľ,  jednu malú radu ti dám - poraď si sám." Miroslav Žbirka - Poraď si sám A šibe nám to Ak máš záujem, dnes ti opäť prinesiem nejaké tie zážitky z každodenného života matiek, ktoré by sme mohli pripísať na vrub našej materskej demencii . Pretože nás matky ani rokmi neprechádza a stále vyvedieme niečo, čo sa vymyká zdravému rozumu. A ja mám potom stále dostatok námetov na články, chvalabohu :-)  Ale to, že neopúšťa mňa mi trochu vadí. Myslela som si, že ako bude dieťa rásť, tak sa mi mozog a normálne uvažovanie vráti na svoje miesto, no opak je pravdou. Začínam sa zmierovať s tým, že mi to už ostane doživotne. Ako sa taká materská demencia vlastne prejavuje? Príznaky si všímam v takých tých maličkostiach:

"Ej sušedova dzifka, sušeov parobek, žali še za ručky išli na zarobek.  Ej ona zarobila za korytko múčky a un jej zarobil synačka na rúčky." Ľudová pieseň - A ponižej valala Ešte než porodím, rozhodla som sa vypísať sa z niektorých svojich tehotenských dumiek. Momentálne mám hlavu plnú rôznych námetov a nápadov, s ktorými ťa chcem oboznámiť, aj keď o to možno nemáš záujem. I preto som sa rozhodla pre viac článkov s kratším textom. Tie prípadného zablúdilca, náhodne zavítajúce na môj blog možno menej vystrašia, ako moje typickí, siahodlhé romány. Nuž, tak hor sa na 1. časť, ktorá sa zaoberá " divnými " názormi okolia na staršie rodičky.

"Zostaňme deťmi sami v sebe, aj teraz aj keď vyrastieme." Jančiči - Dary zeme Patent na rodičovstvo nám nikto nedá. Presne tak, ako sa nedajú  určiť všeobecné pravidlá, ktoré by platili na všetkých rovnako. Každé dieťa, každý rodič, každý pôrod, každá spoločnosť je svojská a jedinečná. A to všetko nás ovplyvňuje. Aj preto zaručené a dobré mienené " rady " okolia obvykle nefungujú na tvoje ( moje ) dieťa. Ja som si to pri Ošovi vyskúšala a zistila, že to, čo platilo na mojich synovcoch či na deťoch mojich kamarátok u nás platiť nebude. A prečo? Pretože je, presne tak ako každý z nás, iný . A tak nám neostáva nič iné, iba vychovávať formou pokus-omyl dovtedy, kým si nenájdeme nejakú cestičku, spôsob, pri ktorom budeme spokojní my ako rodičia, aj naše deti. Alebo sa na to vykašleme, pôjdeme direktívnym spôsobom a budeme veriť, že to bude fungovať ( a keď to nevyjde, budeme sa pýtať, kde sme spravili chybu... ) Ak nevieme nájsť vlastný smer, siahneme po odbo...

"Slová do očí, slová čo chcú zaskočiť, slová kúpené, slová lacno predané, slová nesmelých, slová čo zastavia dych." Peter Nagy - Slovník čistých slov Deti sú jednoducho nevyčerpateľná studnica nápadov na nové články. Aj dnes mám jeden taký, detský. Reč bude o:

"Žiť ako kvietok umelý a čakať kým ma niekto opelí,    byť milá a dobrá, to radšej nie, dúfam že sa mi to nestane!" Jana Kirchner - Žienka domáca Som prekvapená, čo so mnou toto tehotenstvo robí. Mám chuť pozerať filmy, seriály a čítať knihy, ktoré som predtým prehliadala a tvárila som sa že neexistujú. Pre istotu, aby som sa nekazila negatívnou energiou, ktorá z nich sálala. Čiže  o knihu ( ale neopomenúc i seriál ), ktorý ti dnes chcem priblížiť ( aj keď je v poslednej dobe dosť slávny aj bez toho ) by som pred pár rokmi ani pohľadom nezavadila. Začínam mať obavy, aké to dieťa bude, no dobrým znamením je to, že ma pri cesnaku nenapína ako normálne ( upíra teda s najväčšou pravdepodobnosťou nečakám ). A skutočne netuším, či dnešný článok bude viac o knihe, alebo o mojich dumkách, nechajme sa prekvapiť, vzhľadom na to, že je dnes medzinárodný deň žien. Určite mi k tejto niečo v súvislosti s knihou napadne. Tento titul je totiž plný toho, ako degradovať človeka-a...

"Má nadherné vlásky, celé do hneda, zjedol som ju z lásky miesto obeda." Zlatá brána - Čokoláda Nedávno som dostala chuť na cukinové cestoviny , tak som si kúpila malú cukinu. Reku, cez víkend si niečo ukuchtím . Keď už Ošo  videl, že zarábam na chlieb a budem piecť, začal spievať, že by sme si mohli urobiť aj nejaký čokoládový koláčik, spoločne. Môj chlap zas do toho začal hučať , že by som mohla aj niečo ovocné, keď už pečiem, nech aj on má z toho niečo. A to už začala mlsná honiť aj mňa, aj keď by som sa sladkého mala teraz strániť, keďže mám pocit že priberám aj z vody ( odkedy som doma na PN, pribrala som 5 kg :-O, to je asi dosť. Či??? ).

"Smrť si chcem vybrať sám, musí mi pristať.  Musí byť nádherná, rýchla a čistá." Pavol Habera - Posledná jazda Smrť je slovo, ktorí mnohí neradi používajú, počujú, hovoria o nej. Kým sa nás výsostne nedotýka, tvárime sa, že neexistuje. Maximálne sa o nej píše v knihách, vyskytuje vo filmoch a seriáloch, no v našom živote nemá svoje miesto. Poprípade sú ľudia, ako som onoho času bola ja, že sa jej boja natoľko, že ju hľadajú v každom kúte a z toho strachu zabúdajú žiť ( TU ). No, a potom sa stane niečo, čo nás vráti späť na zem a donúti nás pozrieť sa pravde do očí. Smrť je tu, okolo nás. Berie našich blízkych, vezme si našich domácich miláčikov a musíme si to priznať otvorene, raz otvorí kosu aj nad našou hlavou. Presne to sa stalo prednedávnom nám. Opustil nás človek, ktorý bol v našich srdciach hlboko zarytý, bol tu stále pre nás, my pre neho, mysleli sme si, že je nesmrteľný a odrazu... bol preč. Ako sa s tým vysporiadať? Ako začať opäť žiť? Nebudem klamať, zast...

"Ži a nechaj žiť nezacláňaj, nebráň,  Cháp aj iných, viac môžeš nájsť." Marika Gombitová - Ži a nechaj žiť  Dopredu ťa varujem, v dnešnom článku bude najfrekventovanejším slovíčkom NIKDY. Takže, ak sa pri ňom nechceš nudiť, zahraj si s partnerom ( alebo kamarátkou ) hru s fľaškou a pohárikom a pri každom tomto slove jeden lupsni do seba . Ku koncu článku budeš na šrot a už ti bude jedno, čo som dnešným výlevom vlastne chcela povedať.