Tehotenstvo jednej "geriatričky" 1. časť - podivné otázky

"Ej sušedova dzifka, sušeov parobek, žali še za ručky išli na zarobek. Ej ona zarobila za korytko múčky a un jej zarobil synačka na rúčky."

Ľudová pieseň - A ponižej valala

Ešte než porodím, rozhodla som sa vypísať sa z niektorých svojich tehotenských dumiek. Momentálne mám hlavu plnú rôznych námetov a nápadov, s ktorými ťa chcem oboznámiť, aj keď o to možno nemáš záujem. I preto som sa rozhodla pre viac článkov s kratším textom. Tie prípadného zablúdilca, náhodne zavítajúce na môj blog možno menej vystrašia, ako moje typickí, siahodlhé romány. Nuž, tak hor sa na 1. časť, ktorá sa zaoberá "divnými" názormi okolia na staršie rodičky.

Veselo do druhej polovice

Hurá, úspešne som sa prehupla do druhej polovice svojho "radostného očakávania". Mám za sebou morfologický ultrazvuk, ktorý sa robí medzi 20-22 týždňom. Priznám sa, išla som na neho s maličkou dušičkou, ale to asi každá nastávajúca mamička. Veď čo ak sa tam objaví niečo čo tam nepatrí? Človek v rámci voľného času číta rôzne články, diskusie a potom mu z toho v hlavičke kvalitne pretáča, kolečka sa obracajú a fantázia pracuje na plné obrátky. 

Našťastie, aj pri mojej indikácii, ktorú som objavila na lekárskej správe - veková - dopadlo moje vyšetrenie v poriadku. A bol to zážitok vidieť ešte nenarodené 600 gramové dieťa, ako si veselo kope v mojom bruchu do mojich vnútornosti (to celkom vysvetľuje niektoré moje zdravotné potiaže). Všetko tak ako má byť, tam kde má byť, pracuje tak ako má.
Je to, chvalabohu, zdravé dieťa, s vylúčením DS (Downovho syndrómu), rázštepu chrbtice či pery, s prítomným genitálom (to znamená, že sme si nedali určiť pohlavie). 

Priznajme si to otvorene, nepatrím k mladším mamičkám, ale zas označenie ako veková (stará, geriatrická) ma trochu prekvapuje. Ja viem že naša spoločnosť má akési tabuľky, štatistiky na základe ktorých sa riadi, a keď niekto vybočuje, dostane nejaké označenie. Donedávna som mala iba nálepky ako trafená, iná, zvláštna, nenormálna, alternatívna, divná, totálne mimo, bláznivá no a teraz som aj geriatrická :-). 

Pozn. Nedávno som videla film Dieťa Bridget Johnsovej, kde som sa s týmto termínom stretla. Prišlo mi to vtedy tak neskutočne vtipné. Ale smiech ma prešiel, keď som po oplodnení skončila s podobným cejchom na čele.

Moja gynekologička to nejako nerieši, akurát mi oznámila, že vzhľadom na vek mi musí odporučiť genetické krvné testy (cca 300 eur) či amniocentézu (nie príliš bezpečné, aj minimálne riziko je riziko), na vylúčenie poškodenia plodu.

Endokrinológ, u ktorého som bola prvý a posledný krát mi už po pôrode Oša povedal, že tieto novodobé "moderné kraviny", rodiť po 30-tke prišli zo západu, a že tento trend je minimálne "apokalyptický".

Neviem prečo by sa na Slovensku mali ženy v najlepšom veku pripravovať na skok do truhly, keď odchod do dôchodku narastá raketovým tempom. 
Na prácu v 70-tke staré nie sme, ale na pôrod v 40-tke áno? 
Len mne sa to zdá choré? 

V zahraničí je to normálne, pretože tam je sociálny systém tak nastavený, že najskôr kariéra a potom dieťa, aby sa vôbec o neho mohla postarať. 

"Ešteže na u nás to nie je problém. Byty sa dávajú zadarmo, adekvátnu prácu s vyhovujúcim ohodnotením nájdeme na každom kroku, strava a plienky sú tak lacné, že 25-roční ľudia si skutočne môžu dovoliť aj dve, tri deti bez strachu a pocitu neistoty do budúcnosti."

A lekári preto nemôžu pochopiť, prečo ženy rodia tak neskoro...

Dúfam, že si postrehol iróniu v mojom hlase. Tiež patrím k šťastlivcom so mzdou, ktorá mi vystačí tak akurát na základné potreby. Ale tým, že moja rodina a kamarátky majú odrodené (celú výbavu mám vybavenú, každá sa teší že sa zbaví kočiarov, oblečenia, plienok), chystám sa dojčiť (výroba mlieka je zadarmo), nosiť (nosič aj šatka mi ostane po Ošovi, poprípade zainvestujem do jednej novej) a na BPK (bezplienkovú komunikáciu, poprípade látkovky mám ešte po Ošovi). Najdrahšiu položku bude tvoriť moja starostlivosť o prsníky. Jedna podprsenka na ABnormálnej veľkosti stojí cca 80-100 eur.

To len informatívne pre všetky dievčatá a ženy, ktoré túžia po veľkých prsiach. Netúžte...malé je dobré :-))  

A k tomu všetkému, ako poznamenala jedna z mojich obľúbených blogeriek, "nájsť nejakého normálneho chlapa, ktorý by stál za šírenie spoločnej genetickej informácie, istý čas trvá". Keď som toto podala ako argument pánovi doktorovi z endokrinológie tak iba poznamenal:
"Ale to nie je môj problém, ale váš!" 

Nevravím teraz, aby všetky ženy nasledovali môj príklad. Ale na druhej strane presne chápem dôvod, prečo sa ženy a páry rozhodnú materstvo posunúť do vyššieho veku. Užiť si materstvo naplno, keď nad hlavou visí meč exekútorov, hypoték, dlhov, nezamestnanosti, nie je veru vôbec jednoduché.

Otázka, ako je na tom telo patrí zas niekde inde. Sú páry, ktoré majú problémy v 20-tke a sú ženy, ktoré spokojne odrodia aj v 45-tke. Toto nezáleží od jedinca a jeho genetického fondu.

Ale prečo je systém na prd, to je otázka na ktorú by som chcela odpoveď.

Pozn. Vraj sa kedysi, kedysi dávno už v takom veku nerodilo. Moderná doba. Tak len pre zaujímavosť, moja sestra sa dala do mravenčej práce, a rozhodla vytvoriť rodokmeň nášho rodu (viac o tom niekedy nabudúce). Aké bolo naše prekvapenie, keď som tam našla niekoľko pra,pra,pra babičiek, ktoré rodili aj vo vyššom veku? Mnohokrát to síce bolo šieste, siedme, ôsme dieťa a mnohokrát rodila spoločne so svojimi dcérami, ale rodila. No nikto to neriešil, pretože systém fungoval na princípoch komunít. Rodiny a susedia si navzájom pomáhali. Dnes sa ľudia odsudzujú namiesto spájania a preto je všetko tak komplikované. Aj privádzanie detí na svet.

Stupidné otázky 

Ja sa musím priznať, že v blízkom okolí sa stretávam väčšinou s pozitívnymi ohlasmi. Rodina aj kamarátky sa tešia a držia palce. No občas sa ma niekto niečo opýta takým spôsobom, že neviem či sa smiať, či plakať. Ale keďže ja nič z toho čo sa deje neberiem tragicky, no niekedy skutočne premýšľam, kým zo seba vypotím odpoveď, pretože má otázka prekvapí. A to som si myslela, že mňa hneď tak niečo neprekvapí :-)

"Ako sa vám to podarilo?"

Nuž, pri týchto typoch otázok rozmýšľam, či by sa nemala na škole obnoviť sexuálna výchova. Akože, túto skutočnosť vedia už aj moji 16, 14, 10 roční synovci, dokonca už aj môj syn vie, že deti nenosí bocian, ani sa nehľadajú v kapustných listoch. Ako sa nám to podarilo? No normálne. Pohlavným stykom!

"To sa vo vašom veku ešte ...hmm... sexuje?"

No, možno je to ťažko pochopiteľné, ale aj geriatrici si občas nájdu chvíľku pre seba. Keď im to ich deti, vnúčatá, kĺby, kosti, svaly, stav duše povolia. Dnes už existujú pre starcov tabletky :-)))

"Si uvedomuješ, že na Stužkovej dieťaťa budeš mať 60?" 

Možno, ak nebudem mať doma malého Sheldona a maturovať nebude v 12-tich :-))) Stále spomínam na našu Stužkovú, kde sa najviac zabával spolužiačkin dedko, ktorý mal vtedy 75 rokov. Ešte aj na rockové songy si s nami zaskákal. Keď vidím dnešné deti nacapené od rána do večera na PC, s minimom pohybu rozmýšľam, kto bude mať viac energie o dvadsať rokov. A keď nebudem vládať tancovať, aspoň sa opijem. Ja v tom problém nevidím :-)))

"Staršie mamičky sú príliš úzkostlivé!"

Nuž, keď sledujem tie moderné mamičky, ktoré dieťaťu nedovolia vliezť do pieskoviska aby sa, nedajbože, nezašpinilo, pretože majú značkové topánky, lietajú dieťaťu za zadkom, aby nespadlo z hojdačky, pretože na internete písali, že je to nebezpečné, či zakazujú liezť po stromoch, lebo sú na nich chrobáky, rozmýšľam, kto je tu úzkostlivý. Ja som z generácie, kde sme ráno vypadli z domu a vrátili sa večer. Niekedy aj navečeraní. Keď sa moje dieťa naje vonku hliny, teším sa, že nemusím vymýšľať čo na večeru. Uzkostlivosť skutočne nezávisí od veku.

"Nebojíš sa?"

Bojím sa. Každá budúca matka sa trochu tehotenstva, pôrodu aj materstva obáva. Je to normálne. Ale ja som pred desiatimi rokmi bola v takom stave, že som sa bála aj vlastného tieňa a každého prdu, ktorý nebol naplánovaný. Ako by to dopadlo, ak by som mala dieťa v dobe, keď som ešte nebola pripravená ani na svoj život? Všetko je tak ako malo byť a duša dieťaťa vie, prečo si počkala. Určite to neľutuje.

"Ach, Bože. Ja už teraz nevládzem. Kde ešte v tvojom veku?"

Áno, aj ja mám obdobie keď si myslím, že to už skutočne nezvládnem. Som unavená, bolia ma nohy, hlava, chrbát... Ako to zvládnem s dieťaťom? Nuž, nejako. Počula som, že materstvo zvykne matky omladiť. Takže tomu verím a teším sa na to, že mi opäť bude dvadsať :-D.

Človek je taký starý ako sa cíti, a ja mám v duši stále sedemnásť. Tak čoho sa báť?

"Pri takom vekovom rozdiele už nebudete mať s dieťatkom taký vzťah."

Ak je matka v duši stále dieťa, toto podľa mňa nehrozí. Tým, že som sa nikdy nedostala do fázy dospelák, a že seba a život neberiem smrteľne vážne verím, že náš vzťah bude, povedzme že, v poriadku. A na druhej strane, aj pri Ošovi a viem že aj pri tom druhom budem aplikovať vzťahové rodičovstvo. Preto dúfam, že náš vzťah bude dobrý. Minimálne ako babka - vnuk :-)))

Odborníci asi vedia lepšie...

Hľadala som nejaké odborné články ohľadom svojho, momentálne 600 gramového, problému spojeného s mojim vekom, a niečo som ponachádzala. Niektoré sú na zasmiatie, niečo ma vystrašilo, iné potešilo. Ak máš záujem, alebo si na tom ako ja, študuj:

https://mamaaja.sk/clanky/mama/geriatricka-matka-pardon

https://najmama.aktuality.sk/clanok/269480/meghan-bude-mamou-ako-37-rocna-odbornici-hovoria-je-to-geriatricke-tehotenstvo/

https://supermamy.maminka.cz/clanek/pro-zeny-super-mamy-materstvi/430231/dobra-zprava-pro-starsi-matky-zeny-ktere-porodi-po-35-maji-lepsi-pamet.html

https://www.idnes.cz/onadnes/zdravi/tehotenstvi-po-ctyricitce-matkou-ve-40.A150528_152246_zdravi_pet

https://tehotenstvo.rodinka.sk/tehotenske-story/tehotenske-story/tehotna-po-35-ke-zrela-do-starobinca/

Pár slov na záver:

Čo človek to názor, čo matka, to pocit. Mám spolužiačky, ktorým už po dome behajú 20-ročné deti a samé by mohli byť babičkami. Nuž, ja si porodím vlastného vnuka, keďže je dosť možné, ak moje deti budú ako ja, že sa ho nedožijem, a keď sa ho dožijem, nebudem mať na neho čas, lebo budem tvrdo zarezávať v práci. Tak prečo si neužiť ten čas teraz? 

Uvedomujem si riziká, ale tie boli, sú a budú stále. Našim životným štýlom, našim životným prostredím, informáciami, ktoré nám média tlačia do hlavy, ale ja urobím všetko pre to, aby som riziká minimalizovala. 

A to ostatné už je v rukách toho, čo sa rozhodol za mňa, že budem niesť následky svojho neuváženého sexuálneho života v mojom veku :-). Lebo, jednoducho, niektoré veci neovplyvníme ani s tou najlepšou aplikáciou na ovuláciu, ktorá mi oznamuje, že teraz je šanca na tehotenstvo - nízka!!! 

Samozrejme, to by som nebola ja, aby som sa na názor neopýtala aj iných žien. Niečo som pozbierala, ale ich odpovede ti prinesiem v pokračovaní tejto témy. Tak, ak máš záujem, nalaď si ma niekedy budúci týždeň. Budem rada, ak sa opäť stretneme pri nejakom článku. A spokojne mi zanechaj komentár, a poprípade sa prihlás do mojej FB skupiny, aby ti nič neušlo. Budem rada za každý páčik, komentár, prečítanie, reakciu. 

Ali Čaja z Paláca

Vtip na záver: