Materská demencia VIII. - vôbec sa to nezlepšuje

"Keď zdá sa ti, že dávno sie si tým, čím si bol, dobrá rada nad zlato a nad zlato soľ, jednu malú radu ti dám - poraď si sám."

Miroslav Žbirka - Poraď si sám

A šibe nám to

Ak máš záujem, dnes ti opäť prinesiem nejaké tie zážitky z každodenného života matiek, ktoré by sme mohli pripísať na vrub našej materskej demencii. Pretože nás matky ani rokmi neprechádza a stále vyvedieme niečo, čo sa vymyká zdravému rozumu. A ja mám potom stále dostatok námetov na články, chvalabohu :-) 

Ale to, že neopúšťa mňa mi trochu vadí. Myslela som si, že ako bude dieťa rásť, tak sa mi mozog a normálne uvažovanie vráti na svoje miesto, no opak je pravdou. Začínam sa zmierovať s tým, že mi to už ostane doživotne.

Ako sa taká materská demencia vlastne prejavuje? Príznaky si všímam v takých tých maličkostiach:

Ráno som si na zubnú kefku naniesla mužov Canesten krém namiesto zubnej pasty. Mňa zachránil môj nos, moja bambusová zubná kefka poputovala rovno do koša :-(.

Išli sme do obchodu nakúpiť citróny. Doniesli sme plnú tašku, ale citróny sme nedoniesli. Tak som sa opäť obula a vybehla do obchodu, a zas som doniesla niečo, čo sa mi zdalo dôležité, no citróny v taške chýbali. (Nad čím som premýšľala? Nad zajtrajším článkom :-))) Tretíkrát som sa odmietla obliecť a opäť ísť do obchodu, avšak ráno mi chýbala citrónova šťava s vlažnou vodou. Z demencie nebolí hlava, ale nohy.

V nedeľu som sa rozhodla piecť koláč, začala som si oddeľovať žĺtka od bielok na piškótové cesto. Vôbec som si neuvedomila, že posledné, šieste, žĺtko som prihodila k bielkom a začala vymiešávať penu. Aké bolo prekvapenie, keď mi zožĺtla a nevypenila? Ale koláč sa zjedol i tak :-))

Opraté a poskladané oblečenie som opäť hodila k špinavému do koša na pranie.

Pripravila som si kávu a môj Ošo chcel tiež. Tak som mu spravila "kávu" z cikorky. Položila som pred neho jeho krtkov pohár, spokojne som sa uvelebila s knihou v jednej a kávou v druhej ruke. Až po prvom dúšku som si uvedomila, že som vymenila poháre. Keď sa Ošo už už chystal napiť, skríkla som na neho, aby to nepil. Chudák sa zľakol a olial sa. Našťastie pre nás, obaja pijeme studenú kávu, lebo chceme byť krásni :-)

Už teraz mám strach, aké to so mnou bude, keď sa mi narodí druhé dieťa. Nemyslím ale, že sa to posunie k lepšiemu. Moja kamarátka má deti tri, a niekedy si nepamätá, či sirup proti kašľu nadávkovala tomu správnemu. Kto je prvý v kuchyni, ten ho dostane.

O tom, že mená si pletiem už teraz a nesprávne oslovujem aj môjho chlapa, o tom už ani nehovorím. Ten si zvykol a reaguje na všetko, čo zakričím. Aj na nadávky :-D.

Príbehy zo života mamičiek

A že to takto funguje aj v iných domácnostiach, nielen v tej našej, zozbierala som opäť raz nejaké zážitky. Tak, ak sa chceš trochu pobaviť, nech sa páči:

Popletené maličkosti narobia šarapatu:

• Do podpazušia som si namiesto antiperspirantu prskla penové tužidlo. 

• Biolit namiesto laku na vlasy.

• Montážnu penu namiesto tužidla.

• Granko do čaju namiesto cukru.

• Ovládačom od TV som vypínala lampu.

• So synovým detským telefónom som sa snažila dovolať manželovi.

• Namiesto kypriaceho prášku som do koláča dala šumienku.

• Do zemiakov som pridala namiesto čierneho korenia škoricu.

Okoliu to nevysvetlíš:

• Vyprevádzala som muža a hovorím psovi:"Tata ide do práce, choď mu povedať ahoj," a nadvihla som ho cez plot, nech mu zamáva. Náš pes má 60 kg a vôbec mi to neprišlo divné. Ale pohľad môjho muža hovoril za všetko.

• Po vydaní peňazí som automaticky poďakovala bankomatu.

• V robote som zákazníka pred prvou tetovačkou usmernila slovami: "Tu urob hači!"

• Lyžicu s príkrmom som vložila do úst mužovi. "Urob ham."

• Venčím psa bez dieťaťa, ukazujem mu na cestu a hovorím: "Pozri zlatko, aký veľký autobus."

Toto nevysvetlíš ani sama sebe:

• Už aj z tej telky mi prepína. Pustila som si film z DVD. Po chvíli mi bolo treba na záchod, ale rozhodla som sa, že počkám na reklamu. Skoro som sa docikala...

• Išla som cikať a zabudla si dať dole gaťky.

• Vošla som do výťahu a keď sa zavrel a pohol, zistila som, že pes ostal vonku, no vodítko som držala v ruke. Na našom výťahu neexistuje tlačidlo STOP, nebolo mi všetko jedno. Našťastie ale výťah prerezal vodítko a pes to prežil bez väčšej ujmy na zdraví.

• Išli sme na kúpalisko a tak som celé ráno hľadala slnečné okuliare. Nakoniec som išla bez nich, ale celý deň som nadávala a rozmýšľala, kam "doriti" som ich mohla dať. Večer som si pozerala fotky a skoro ma porazilo. Celý čas som ich mala na hlave.

• Boli sme na ihrisku s kamarátkou a kým sa staršie deti hrali, to najmladšie si prišlo "cucnúť". Bavíme sa, bavíme a potom som začala rátať hrajúce deti. A jedno mi chýbalo. Začala som stresovať a kričať na staršieho, nech ide hľadať brata. Vôbec mi nedošiel synov divný pohľad a kamarátka sa začala hystericky smiať: "Veď ho máš na rukách!"

Pár slov na záver:

Nuž, k tomu sa ani nedá čo dodať. Snáď iba toľko, že aj my matky občas potrebujeme pár chvíľ voľna iba pre seba, lebo to potom takto končí. Rodine, deťom aj náhodným okoloidúcim to možno nevysvetlíš, ale aspoň sa máme na čom zabaviť. Ak máš nejakú vtipnú či trápnu historku, vieš, kde sa môžeš vyrozprávať, ja sa s ňou určite pochválim v niektorých zo svojich článkov. Či už v detských hláškach, zákazníckych hláškach, materskýh hláškach, alebo dovolenkových perličkách. 

Preto si ma nezabudni naladiť aj nabudúce, pokec bude možno o nejakých knihách, tehotenských či materských problémoch, historkách zo života, dumkách, alebo receptoch. Ja sa už na teba teším a ak nechceš, aby ti ušiel môj budúci článok, nezabudni ma sledovať na FB stránke.  

Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:

"Kto má rozum v malíčku, mozog mu je zbytočný."

Pavol Machata