Nie je na tom predsa nič nechutného... či?

"Hajaj tíško, spi len, sni o ružičke sen. Tie najkrajšie sny, pod vankúšik skry." 

Hajaj tíško - Uspávanka

Nedávno som v nejakej diskusii čítala komentár nejakej mamičky, ktorá sa pozastavovala nad tým, prečo sa okolo toho dojčenia toľko rozpráva, na čo existuje toľko kníh a článkov, k čomu treba laktačné poradkyne, veď dojčenie je natoľko prirodzené, že každá "normálna" matka ktorá porodí, vie čo má robiť. 

Bolo by skutočne úžasné, ak by to tak aj fungovalo, ale ono to tak nefunguje.

 Ťažké začiatky

Už niekoľkokrát som písala, že dojčiace začiatky so synom boli ťažšie. Nešlo to vôbec ľahko, veľké prsníky, ploché bradavky, nevedel sa prisať, on bol zrevaný, ja frustrovaná... ale vedela som, že dojčiť chcem. Aj kvôli všetkým tým zdravím veciam, ktoré materské mlieko obsahuje, no a nebudem ti klamať, aj kvôli mojej vlastnej lenivosti, pohodlnosti a neschopnosti uvariť niečo jedlé, k čomu patrí aj mlieko. Ja už som dáma v rokoch, mne sa nechce v noci vstávať trikrát z teplej postele a zarábať na jedlo... fakt nie. 

No a tak som to nevzdávala a nakoniec sa nám to podarilo. Prisal sa poriadne a pustil sa až po troch rokoch (o synovom dojčení článok TU, TU, TU, TU). 

Tomu, že som dojčila tak dlho, môžem ďakovať práve rôznym informáciám, knihám, a laktačným poradkyniam. A všetky tieto vedomosti a zručnosti som už pri dcére iba využila k tomu, že sa krásne prisala už po troch hodinách po pôrode. Nie je až taká závisláčka od prsníka ako bol syn, vezme si len toľko čo potrebuje a nemusím ju dojčiť tri hodiny v kuse. A tak si tieto naše spoločné chvíle užívam oveľa viac. Ono, úprimne, mať skoro pol roka na prsníku zavesené dieťatko 21 hodín denne nie je veľmi jednoduché.
To, že je závislá od ľudského dotyku je vec druhá, ale o tom niekedy inokedy...

Dojčenie na verejnosti

Teraz sa dostávam k tomu, čo chcem dnešným článkom povedať. Téma dojčenia na verejnosti je vskutku rozporuplná. Až natoľko, že niekedy sa skutočne bojím ísť na dlhšiu dobu z domu preč len preto, aby som nemusela Didu dojčiť vonku. Minule sme takto boli v reštaurácii a začala si pýtať jesť. Chcela som ju nadojčiť v nosiči priamo tam, veď nikto by nič nevidel, ale bolo mi taktne naznačené, aby som radšej šla vonku, kým nám donesú jedlo, že sa to nepatrí!!! Vraj, každý má právo sa pokojne najesť. Každý až na moje dieťa. Tak som teda išla, aby som nebudila verejné pohoršenie.
No, už nepôjdem. Ja, ako dojčiaca matka mám tiež nárok sa najesť!!! 

Za ten čas čo syn vyrástol som stratila ten grif na dojčenie v nosiči. Vtedy sme to už mali nacvičené a šlo to šup, šup, jedna radosť. Teraz sa to učíme od začiatku a ver mi, s mojimi proporciami to nie je také jednoduché. Naviac mám nový nosič, ešte sa oznamujeme aj spolu s ním. A ako na potvoru, nezohnala som svoju veľkosť dojčiacej podprsenky. Nuž, stany s malým obvodom je dosť problematické zohnať na Slovensku.

Ale kvôli týmto zanedbateľným detailom nemienim sedieť doma, na mojom veľkom zadku, a i tak chodíme vonku. Mám dieťa ktoré sa musí vybehať. A tak zabávame rodičov na ihrisku našim každodenným divadlom.

Ako vyzerá dojčenie v nosiči s obrovským arzenálom???

• Keď si dieťa zamanie že chce piť, chce to hneď. 
• Spustí sirénu, ktorou dokáže konkurovať svojmu bratovi. 
• Mama uvoľňuje nosič z každej strany, robí divné pohyby, predkláňa sa, trasie hruďou  a snaží sa dopracovať k svojim maďarským melónom.
• Hlas dieťaťa začína naberať na intenzite a pre nič netušiaceho okoloidúceho to môže vyzerať ako vražda v priamom prenose.
• Rukou bojuje s podprsenkou, ktorá je buď dojčiaca a o tri čísla menšia, alebo športová, ktorá síce sedí, ale je brutálne tesná.
• Keď sa jej konečne podarí vytasiť arzenál, trikrát prefacká prsníkom dieťa z pravej, dvakrát z ľavej strany.
• Po piatich minútach boja matka, konečne podá dieťaťu stravu.
• Väčšinou sa matka zabudne zakryť, a pri vkladaní dieťaťa do autosedačky, alebo kočiara, jej čosi spod nosiča vypadne.

Ktovie, možno aj pre takéto naše správanie sa ľuďom nepáči, ak matka dojčí vonku, a mala by s deťmi sedieť doma, minimálne do maturity. Tak ma strašili dobré jazyky. Vraj budem syna dojčiť aj na vysokej škole. A, paľe, odstavil sa. Ešte skôr, ako nastúpil do školy. 

No odstriekaným mliečkom na lyžičke či odchytávacej miske nepohŕdne. 

Pozn. Kolegyňa na margo mojich predností zahlásila, že ak by som mala tretie dieťa, tak si môžem začať spievať: Má po kolená. Tretie dieťa nehrozí!!!

Petícia 

Ja som skutočne vďačná za to, že tie moje maďarské melóny produkujú dostatočné množstvo mliečka. Naozaj sa snažím čo najčastejšie dojčiť hlavne doma, ale vzhľadom na to, že som dosť aktívny človek a chodím s deťmi hore aj dole, musím dať Dide jesť aj mimo intimity domáceho prostredia. A hoc dojčím prevažne v nosiči, používam dojčenecké oblečenie - kojo tričká, kojo šaty, kojo tuniky, ktoré poskytujú skutočný komfort a väčšinu toho aj zakrývajú, prehadzujem cez seba o štyri čísla väčšie mikiny, stretávam sa i tak s nepríjemnými pohľadmi a netoleranciou.

Nie, nemienim to robiť ako niektoré mamičky, ktoré pod tlakom okolia vonku radšej podajú dieťaťu fľašku.
Nie, nie som exibicionistka, ktorá potrebuje dávať na obdiv svoju hruď, ver mi, vôbec to nie je pekný pohľad.
Ale áno, chcem aby sa moje dieťa mohlo v pokoji najesť aj v prírode, či aj v meste na vychádzke. A aj sa naje!!! A komu se to nelíbí.... vieš čo 😊

A týmto chcem poprosiť aj teba, milý môj čitateľ, ktorému nevadí pohľad na spokojne pricucnuté dieťa na prsníku, podpíš petíciu na ochranu dojčiacich žien na verejnosti. Aby nás napr. nemohli čašníci vypoklonkovať z reštaurácie. Ďakujem.

Kto má opačný názor, nech sa páči na na neho právo a môže sa pokúsiť ma ukameňovať. Ale ja mám nárazníky, ktoré ma ochránia.

Bojkot firmy

Nedávno som čítala článok, že v umelom mlieku od firmy Nestlé našli karcinogénne látky. Ja taká, aká som pacifistka a proti násiliu, tak by som majiteľov tejto prehnitej firmy zavesila za niečo do prievanu a to mlieko im nasypala do gágora. To je ďalší dôvod, prečo výrobky od nich bojkotujem. Palmový tuk, vyhlásenia o tom, že pitná voda nemá byť samozrejmosťou pre každého, a teraz aj toto.

Ja poznám niekoľko žien - matiek, ktorým sa nepodarilo dojčiť. Či už zo zdravotných dôvodov, nedostatku mlieka, nedostatku informácii, alebo nedostatočnej podpory okolia. A mnohé z nich spravili všetko pre to, aby sa rozdojčili. Bylinky, cievka, odsávanie, laktačné poradkyne... a nebolo im dopriate. Tie matky nie sú ani zlé, ani neschopné, len to proste ... nešlo. A tak sú ich detičky na umelé mlieko odkázané a žiadne bábätko si takéto svinstvo nezaslúži. Je neuveriteľné a nehanebné, na úkor čoho sa snažia niektoré korporácie nahonobiť svoje zisky. Na bezpranných človiečikoch, ktoré mliečko ešte potrebujú.
A aj preto už od tejto firmy nechcem ani tyčinku. Chvalabohu, na trhu je dosť alternatív, poprípade si doma napečieme spoločne so synom nejakú sladkosť. 

Je mi jasné, že takýmto krokom svet nespasím, ale v maličkostiach je krása a aj maličký krok je krok. Ktovie, možno sa nájde ešte niekto, kto sa ku mne pripojí... a už budeme dvaja :-D.

Pár slov na záver

A to je odo mňa na dnes všetko. Neviem či bol tento článok pre teba prínosom, ale pevne verím, že som ťa veľmi neunudila. Po rokoch som sa opäť vrátila k téme "moja cicka" a ver mi, ešte pár krát sa k nej nejakým spôsobom vrátim. Nezabudni, vo štvrtok spúšťam súťaž Halloweenský knižný Hop o nejaké knižné balíčky. Chystám nejaké knižné recenzie, nejaké detské hlášky, nejaké príbehy zo života materského, o nosení a tak ďalej. Ak nechceš, aby ti niečo ušlo, tak daj páčik na moju FB stránku, tam ti nič neujde. Novinka, už som si vytvorila aj profil na Instagrame, učím sa ho pomaly ovládať, tak môžeš ma sledovať aj tam na cajazpalaca.

Teraz ti už prajem krásny deň a teším sa na ďalšie stretnutie.

Ali Čaja z Paláca

Hláška o dojčení na verejnosti:

"Záchody sú cez chodbu" - (čašník)  V poriadku, doneste mi tam aj menu. Najem sa tam presne tak dobre ako moje dieťa.

Zdroj: Šikovná mama