"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

pondelok, 28. decembra 2015

Ako sme vianočne upratovali 1. časť

Prajem ti krásny, povianočný, medzisviatočný čas. A tak, ako som sľúbila, aj keď už teraz možno od veci, oboznámim ťa v krátkosti, mne vlastnou, ako sme sa s malým Ošom pripravovali na Vianoce.

Upratujeme s Ošom alebo Honba na ponožku :-)



Vianoce už sú jednou nohou tu, napečené máme, už nám ostáva len a iba popratať byt. Ako každým rokom aj tohto som sa rozhodla, že vygruntujem kompletne každú škáročku, každú dieročku, každý kútik. 
Celý rok sa držím hesla:

Bordel v byte, zdravé a šťastné dítě :-)!!!




Ideálne motto, akurátne pre mňa :-)



No na Vianoce bude všetko inak :-).
Mala som veľké oči?
Skoro ako môj syn, ktorý ma presvedčil, že tohto roku to bude len tak, ako mi to dovolí.

A aby sme sa pri tom upratovaní nenudili úplne, tak si môj syn na mňa vymyslel takú hru:

Hádaj mama, kde som schoval ponožku?


Veruže tak. Ani by ste neverili :-)

A tak ver never, o obyčajné nudné upratovanie vera nešlo. Tak teda začnime s vyprávaním:


 Pranie



Sprvu sme sa s Ošom zavreli do kúpelne. Rozhodla som sa najskôr vytriediť prádlo a pustiť práčku:

Ošové svetlé
Ošové tmavé
Naše svetlé
Naše tmavé
Posteľné
Plienky...


Nech aj mamky majú Vianoce no nie? :-)

Kôpky sa zväčšovali. A kým ja som vyberala z koša na prádlo a triedila, malý triedil po svojom. 

- svoje biele bodyčko hodil na posteľnú bielizeň
- otcovu čiernu ponožku k maminej spodnej bielizni
- obliečku na vankúšik prihodil k svojim plienočkám
- moju podprsenku k tatovým čiernym tričkám...

Fuuuu...

Ešteže som si to všimla skôr, ako som práčku zatvorila a pustila :-).

A vtedy som si všimla, že môj malý je zas na jednu nohu bosý. No nič, keď dokončím budeme hľadať ponožku. Snáď ju omylom nehodil medzi špinavé prádlo...:-)


Ilustračné foto. Odfotiť môjho syna, ktorý je v kuse v pohybe je nadľudský výkon :-).

A kým som plnila práčku svojim bielym prádielkom, ochotne mi pomáhal hádzať dovnútra tatkove čierne ponožky.

A ako sa snažil..., až na špičky sa staval, vzdychal ako pri riadnej lopote, len aby mi ukázal, aký on je šikovníček
No nemilujte ho :-).

Ale po dvoch "úmorných a ťažkých" ponožkách ho to zmohlo, a tak sa rozhodol, že si nájde inú zábavku. A kým sa nedíval, nehodiace sa ponožky som z práčky vytiahla. Ktovie, ako by dopadli moje dojčiace podprsenky...radšej si to nepredstavujem :-)


Keď som konečne zapla práčku (obsah pre istotu trikrát skontrolovaný), môj pohľad padol do vane, kde som našla malého stratenú ponožku.
A tak som mu ju celá šťastná obula na nôžku. 


Ups, prst cez blesk. Inak, ponožka vo vani, našťastie suchej :-).

Utieranie prachu


U nás, a myslím si že aj u vás, je to rozprávka o malom Bastienovi "Nekonečný príbeh".
V jeden deň poutieram a už večer vidieť prvé zrniečka prachu, ako dopadajú na hnedý nábytok.


Vyzerá to krásne, ale šľak ma z toho ide trafiť :-).

No našla som na to výborný prostriedok, vlhčené utierky. A kým som ja vytierala skrine, vyberala ich obsah a čistila všetko dočista do čista, malý s úsmevom na tvári doniesol z kúpeľne moje tielko a začal ma napodobňovať. 
Pustil sa do utierania stolíka a dolných skriniek. (Ešteže to tielko pranie len čaká...:-)).


"Výborná prachovka". Ešteže mám úžasný prostriedok na bielenie. 

A potom som si všimla, že malý ma zas len jednu ponožku. Tentokrát mu chýba ľavá...:-). Verila som, že ju skôr či neskôr nájdem. Nemohla utiecť ďaleko...

A tak aj bolo. Keď som sa dostala s utieraním k dolnej poličke, kde máme malého plienočky, vypadla na mňa jeho ponožka.
S protestovaním mi nastavil nožičku a ja som mu ju obula.


Ach jaj, tie ponožky :-)

Umývanie podlahy


Kým som ja namáčala a žmýkala handru, Ošo už zas rozmýšľal, ako mi pomôže. Kukalo mu to z jeho "šibalských" očí. A ja som sa tešila, čo zas vymyslí...:-).

A netrvalo to dlho. Keď som sa dostala s umývaním ku kuchyni videla som, ako stiahol zo sušiaka moje práve vyprané pyžamové nohavice a začal s nimi šúchať po podlahe hore a dole, hore a dole...a neskutočne sa pritom smial.


Čo už, pračka operie :-)

Pozrela som sa na jeho obrovskú kopu hračiek (autíčka, loptičky, hudobné nástroje, knižky, plyšáčiky, drevené zvieratká, klobúčiky, spievajúci telefónik, hrkálky, penové puzzle...ai) a rozmýšľam, komu sú vlastne určené. Hlavne, že som ich teraz pätnásť minút upratovala, aby som mohla povysávať a zmyť podlahu. Malého oveľa viac baví opakovať "hlúposti" po mne :-).


Plná izba hračiek, no najväčšia zábava je pomáhať mamke :-)

Keď som konečne odhrnula posledný koberček, aby som pod ním zmyla prach, hádajte čo som našla?
Ani som si nevšimla, že ten malý šikovník si zas stiahol svoju ponožku :-).


Ale že je to neposlušná ponožka :-)

A vieš čo? Tu to na dnes ukončím...asi to bude lepšie. Keď viem koľko toho máme ešte pred sebou...bude to jednoduchšie pre mňa, aj pre teba. 

Aby som ťa veľmi neznudila. A keď si na tom ako ja, že si pojedla skoro všetky vianočné koláče, je načim sa postaviť a obehnúť ulicu. 


Musím ísť vybehať všetky tie medovníčky, košíčky, medvedie labky...:-)

Ale neboj, do Silvestra sa ešte vrátim, aby som Ti dorozprávala koniec príbehu. Veď chceš vedieť ako to dopadlo s upratovaním, či neposlušnou ponožkou...
Nie?

Ak áno, tak si ma nalaď aj zajtra, alebo pozajtra. Podľa toho, ako mi to malý Ošo dovolí. 
A zatiaľ ti prajem krásnu noc a príjemné oddychovanie. Človek musí aj to :-)  

Citát na záver:


“Niekedy tá najproduktívnejšia vec, ktorú dokážete urobiť, je oddychovanie.”

                                                                     Mark Black 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem