Zajko, ktorý chce zaspať

Zábava pri uspávaní

Ako môj prvý článok o skúsenosti s knihou som sa rozhodla, že ti predstavím práve túto:

Zajko, ktorý chce zaspať

K tejto knihe som sa dostala na našej palácovej oslave. Vedúca Evička mi ju odporučila po tom, ako som opisovala svoje trampoty s uspávaním svojho pokladu Oša. 

"Vyskúšaj to, vraj je to overené. Kniha obsahuje vety, ktoré pôsobia podprahovo, a pomáhajú dieťatku zaspať."

Keďže ja som za každú srandu a blbosť, a nikdy nič neodmietnem bez toho, aby som to nevyskúšala, tak som sa rozhodla skúsiť to a knihu som si vzala. 

O knihe

Myšlienka tejto knižkočky spočíva v tom, že sa používajú overené psychologické techniky, ktorých cieľom je pomôcť dieťaťu uvoľniť sa a privodiť mu spánok. Čítanie má sugestívne pôsobiť na nevedomie dieťaťa.

Hlavným hrdinom je Zajko Buntoš, ktorému sa chce veľmi spinkať, ale zaspať nevie. A tak sa spolu s mamkou vyberú za strýkom Zívajkom, ktorý by mu v tom mal pomôcť. 

Po ceste stretávajú sovičku Ťažkoviečku a slimáčika Spáčika, ktorý dajú Zajkovi dobré rady, ako sa čo najrýchlejšie dostať do ríše snov.

Nakoniec sa dostanú až k strýkovi Zívajkovi, ktorý potrie Zajačika spánkovou tinktúrou a Buntoš nakoniec po návrate domov naozaj zaspí na celú noc. 

Info o knihe:

Názov: Zajko, ktorý chce spať

Autor: Carl-Johan Forssén Ehrlin 

Vydavateľstvo: Ikar

A ako sa Buntoš vytrápil u nás 

Hneď na druhý deň som sa rozhodla to vyskúšať na obedňajší spánok, keďže môj malý sa už plazil po zemi a nie a nie zaspinkať. Všetko ostatné bolo zaujímavejšie ako posteľ a moje bujné poprsie. 

Už by sme spali, ale bojujeme, bojujeme :-)

Po dvoch hodinách statočného odolávania a bojovania so spánkom som schytila malého, položila na posteľ a pustila som sa do čítania. 

Kniha hneď na začiatku obsahuje upozornenie, kde si je potrebné zívnuť, kde povedať meno bábätka nahlas, kde stíšiť hlas, kde naopak dať prízvuk. A ja, ako správna mama-čítačka som sa držala návodu (ja sa stále držím návodu, a preto mi asi nikdy nič nevychádza :-)).

Už po prvých stránkach mi bolo jasné, že to na môjho synátora nezaberie. Dieťa behalo vyjašené, vysmiate okolo postele kým ja som sedela na posteli a čítala slová:

"Nôžky ti už oťažievajú a chce sa ti veeeeľmi, veeeľmi spať!"

...a veruže chcelo. Ale materi. Začala som si masírovať nohy, aby mi do nich začala prúdiť krv a vedela som nimi hýbať. Ale ako správna bojovníčka som sa nedala a pokračovala som v nasadenom tempe :-).

"Viečka už máš také ťažké, tak veeeeeľmi ťažké...tvoje očká už chcú spinkať!" 

...a môj Ošo sa na mňa díval tými svojími obrovskými kukadlami a myslel si svoje. A mama skoro zaspala na posteli.

Našťastie netrvalo dlho, a podlomili sa mu nohy pri behu, pretože spánok nad ním začínal mať stále väčšiu a väčšiu moc. Aj bez zajačika. 

Tak som si ho z vynaložením posledných síl priložila na hruď a spoločne sme zaspali (Ale ako dobre si maminka po prečítaní tej knižky pospala :-))

K čomu som po dočítaní dospela 

Tak som prišla na to, čo som síce už predtým vedela, že tá knižka je možno dobrý nápad, ale nie pre moje svojské bábätko. Rozmýšľam, či by to stálo za vyskúšanie na starších členov rodiny. 

No moja rodina do tej skúšobnej vzorky veľmi nepatrí. A prečo? 

Môj chlap zaspal aj pri rozprávke 

"O princeznej Šlapience" od Josefa Náhlovského. Uznajte, len pri myšlienka na jeho ksicht nezaspím, a rehním sa do bezvedomia, ale môj chlap :-)?

Kto dokáže zaspať pri tomto ksichte :-)

Moja mama zas pravidelne zaspávala pri čítaní "Lapajkových šibalstiev", ktorú som jej čítavala, keď som mala osem, deväť... 

V tej dobe to pre mňa bolo nesmierne napínavé a nerozumela som, ako pri tom môže niekto zaspať :-(.

Môj otec, ani nevravím. Ten zaspí (pardón, premýšľa) už v kresle pri sledovaní napínavých kriminálok CSI, NCIS, LAPD a ja neviem ešte akých skratiek a vyšetrovateľov, ktorých je plná TV. Myslím, že by ho uspal len pohľad na knihu :-).

Ak ma budeš sledovať, zaručene zaspíš :-)

Ak prejdem ku svojím synovcom, tiež neviem či správna vzorka:

Synovec č. 1 (12 rokov) zaspal uprostred rozprávky od Boženy Němcovej "O mátoživej princeznej". 

Keď ju čítavala ne moja sestra č. 1, mala som problém ešte nejakú hoďku, dve zavrieť oči, takže nejaký "Zajko" nemá šancu.

Krásna kniha, strašidelné obrázky :-)

Synovec č. 2 (10 rokov), si radšej prečíta knižku (strašidelnú) sám a potom ešte dve, tri hodiny lieta v niektorej dimenzii, kým ho nedobehne spánok. "Zajko", by sa u neho nedostal ani na tretiu stranu, keďže sa v knihe nevyskytujú žiadny "upíry, zombíci, duchovia, strašidlá...". 

To už radšej tú matoživú princeznú :-)

Pozn. Ale aby som mu nekrivdila, veľmi miluje knižku, ktorú mu čítava keď je u nás na návšteve "Pohádky pro dospělé děti a nedospělé dospělé", ale o nej ti napíšem nabúduce. Je to kniha, ktorá si zaslúži vlastný článok :-).

Synovec č. 3 (od štvrtku 7 rokov), ten kým zaspí stokrát vylezie z postele a stokrát všetkým vyzná lásku, a stokrát sa ide napiť a stokrát vypiškať...myslím, že by "Zajko" pri ňom spáchal rituálne "Harakiri". 

Zajo to vzdal :-)

Mínus knihy

Knihe chýba dej, niečo, čo by udržalo pozornosť detí. Viem, že kniha má fungovať ako uspávadlo a priviesť detí k spánku, ale ak sa v knihe nič nedeje a Zajko len chodí a chodí po lese a chce sa mu spať, deti to raz dva unudí. Vypnú zvuk a újdu niekam ďaleko (teda aspoň tie naše), a kniha uspí rodiča :-).

Taktiež sa to musí čítať staršiemu dieťaťu, keď už vníma slová a rozumie im. Ošo momentálne rozumie slovám "Hav, Miau, Méé, Ham, Nie, Ba...a podobne" :-)

Záverom

Možno je "Zajko, ktorý chce zaspať" dobrá myšlienka, a tým zívaním a pomalým opakovaním slovíčok dookola sa dokážu deti dostať do alfa vĺn, ale to by sa dalo aj pri inej rozprávočke, alebo možno pesničke. U nás funguje "Máš ma ovečko dávno spát", aj keď skôr na tatinka ako na dieťatko. 

Ale to chce čas...

Citát na záver:

"Milujem spánok. Je to najlepšie z oboch svetov. Ste živý a pritom o ničom neviete". 

                                                                                                                               Rita Rudner