Hlášky Paláca 1. časť


"My traja králi ideme k Vám, šťastie, zdravie vinšujeme Vám."

"My traja králi ideme k Vám, šťastie, zdravie, vinšujeme Vám."
Koleda

Na troch kráľov 


Jaaaj, ako rýchlo ten svet beží. Na troch kráľov to bolo sedem rokov, na minútu presne, čo som sa stala aj ja Čajou z Paláca. Môžem za to ďakovať súhre udalostí, ktoré sa odohrali tesne predtým, medzitým i potom. 

Ale hlavne vďaka mojej bývalej vedúcej, ktorá mi dala šancu si to vyskúšať. Knihy bol dovtedy môj život, a potom už práve tak.

Ak vymeníme počet za sedem a týždne za roky, tak je to úplne presné :-)


Kým som tam nenastúpila myslela som si, aká ja som úžasná knihomoľka, ako dobre poznám knihy, svetových aj slovenských autorov.

Jóóój ako som sa len mýlila. Keď som putovala medzi tým množstvom kníh, beletrie aj náučnej literatúry, padla mi sánka.

"To bude trvať kým sa tu zorientujem..."

A vera aj trvalo. 


No stálo to za to :-)

Učenie robí majstra :-)


Ešte po roku som si šla oči vyočiť na zákazníka, ktorý po mne chcel Berďajeva alebo Fermineho. Tak som kukala ako myš z múky.















...iba zrnká v piesku...



A konečne som pochopila rozdiel medzi Fantasy a Sci-fi. Smeješ sa? Teraz už aj ja. No dovtedy som si myslela, že je to jedno a to isté :-).


















Sci-fi, či fantasy? Koho to zaujíma, keď v oboch filmoch hraje chutný sexi herec :-)

No vďaka úžasnému kolektívu som zapadla veľmo rýchlo. A keď ráno došla naša vedúca a ešte pred otvorením na nás zavelila:

"Šup, šup dievčatá. Treba ešte kravy podojiť, vodu nanosiť, drevo narúbať, do pece prikúriť, cesto vymiesiť, múku preosiať..."


vedela som že som medzi svojimi, rovnakými "bláznami" ako som ja.














Takí sme my blázni. Múdri a krásni...:-)

A pripomienky typu:

"Aspoňže tam máte samých inteligentných a intelektuálnych ľudí..." 


som už brala s rezervou.  

Konečne pointa


Dlhý úvod, čo? Konečne sa dostávam k tomu, čomu som chcela tento malý, výročný článok venovať. 

"Palácovým hláškam :-)"

Za tie roky sa tých hlášok vyskytlo ajajaaaaaj, neúrekom. Dnes ti chcem predstaviť prvých
TOP 10.
Možno to nie je ten správny výraz, pretože nie že by boli najlepšie, ale sú to tie, na ktoré som si práve spomenula (a to je naozaj fuška, keďže väčšina mojej krvi sa momentálne nenachádza v hlave ale na mojej hrudi :-)). 

Je pravda, že sme si aj viedli denník hlášok, ale zaviedli sme ho dosť neskoro. A veľa z nich, niektorých naozaj originálnych, odplávali do nenávratna. No ale nevadí, ani tie čo ostali nie sú na zahodenie. 

Tak môj milý čitateľ, tu je mojich dnešných TOP 10 palácových hlášok:

1.) 
Príde starší, distingvovaný pán do predajne, nonšalantne sa oprie o pult, fľochne na predavačku a namiesto pozdravu zahlási:

"Volám sa Ašer Lév!"

"Teší ma A.D." pohotovo odpovedá predavačka.


2.) 
Adolescentný párik, držiaci sa za ruky vbehne do predajne a zrúkne na J.S.

"Peter a Lucia?"

"Dnes nepracujú!"


A vera ani zajtra :-)

3.) 
Starší pán sa dlhšie prechádza po predajni, obzerá sa zo strany na stranu a krúti hlavou. Potom si zastaví predavačku a opýta sa:

"Prepáčte, máte tu toľko kníh. Tie sú na predaj?"


Nie, iba na pozeranie :-)

4.) 
Kolegyňa J.A. si pokojne, spokojne, bez stresu lepí štítky na nový tovar, a tvári sa pri tom, že tam nie je. V tom k nej dobehne rozbehaná, spotená kolegyňa a zrúkne na ňu:

"Veronika sa rozhodla umrieť!"

"Ta naj umre, čo ja s tým!" a lepí si spokojne ďalej.


No čo už s ňou?

5.) 
Do predajne vojde dezorientovaný mladý pán, chvíľu sa obzerá okolo seba a potom pribehne k najbližšej voľnej predavačke:

"Prosím vás, kde tu nájdem sáčky na tlačenky?"


Rozšírime sortiment :-)
Zdroj foto

6.) 
Nervózny pán si zastaví predavačku a zrúkne na ňu:

"Chcem niečo vtipné. Ale rýchlo, nemám čas!"

Predavačka mu pokojne ukazuje regál s vtipmi, vyberá Darvinové ceny, fejtóny, satiru, Murphyho zákony...

"Mladá pani! To nie je vtipné. Ja chcem niečo, čo má v sebe iskru, pričom sa budem smiať..."

"Ukážem vám svoju výplatnú pásku!" 




Vtipnejšie vyhráva :-)


7.) 
Na Valentína je krásne vyzdobená predajňa, všade sú srdiečka, balóniky, zamilované knihy, zamilované páry, vo vzduchu je láska. 
Mladý muž si odvedie predavačku na bok a potichu sa jej opýta:

"Slečna, keď tu máte toľko lásky...nepredáte mi aj nejaké kondómy?"


Ešteže nechcel niečo iné...:-)

8.) 
K večeru kolegyňa zametala "bordel" ktorý ostal po balení kníh. "Vtipný", starší pán sa pri nej zastavil, drgol do nej a povedal:

"To už odlietate, alebo ste práve prileteli?"

"Nie! Ja zásadne cestujem len na vysávači. Mám rada silu medzi nohami!"


Skoro ako ja :-)
Zdroj foto


9.) 
Prídu dve panie so syndrómom zlomeného krídla ku pokladni a so všetkou vážnosťou sa zahľadia na kolegyňu:

"Nedávno sme boli v tej vašej druhej predajni, a pri pokladni mali v krabici takú knihu, na obálke mala pyramídu a v názve niečo ako tajomstvo, alebo mystérium, záhady alebo niečo také. Ukážete mi ju?"

Kolegyňa márne v počítači hľadala spomínaný titul. Tety iba kývali hlavou.

"Ale to by ste mali vedieť, akú knihu ja chcem!"

Túto...
...možno túto...













...vari túto... 
...či nebodaj túto...








 




10.) 
Na záver niečo milé aj z našej kaviarne:
Malý chlapček stojí pred pultom s koláčikmi a neveriacky krúti hlavou.
"Čo chrobáčik, poradím ti?" opýta sa ho milo kolegyňa.

"Ja som nevedel, že v knižnici je aj krčma!" povedal s veľkými očami a odišiel.




                                                                                                                
                               Zdroj foto           










Najlepšia krčma na svete je predsa v knižnici :-)
      
Nevravím, že veľmo vtipné, ale aspoň niečo. 
Dúfam, že som ťa na večer trochu pobavila. A ak nie, tak prepáč, ale toto som nevymyslela ja, toto napísal sám život v Paláci :-). 
Aj takýto sme my, ľudia. 

Verím, že keď veľmi, ale naozaj veľmi v hlave popátram, alebo ak sa mi ozve niektorá kolegyňa a pripomenie mi niečo, dám dokopy aj druhú časť palácových hlášok a aj nabudúce sa ti ozvem s niečim podobným, možno vtipnejším, možno smutnejším :-).

Akurát večná škoda, že väčšina autorov týchto nezabudnuteľných viet už dávno nepracuje v Paláci. 

Jeden večerný pohľad z Paláca na Hlavnú ulicu :-)


Citát na záver:

"Dobro knihy je v tom, že je čítaná"


Umberto Eco

Komentáre

  1. súťažiť nebudem, ale zasmiala som sa :) ďakujem za hlášky, určite ich treba zapisovať aj ďalej! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. Aj ked ja som momentálne na MD ale stále vravím kolegyniam aby nezabudli zapisovať. No zabudnú. Ja som vedela že len čo vytiahnem päty z Paláca, morálka padne :-)

      Odstrániť
  2. Velice jsem se pobavila :) a pak, že se člověk v práci nezasměje :) http://mayaworldczech.blogspot.cz

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, asi záleží akú má prácu. Ale aj tak podľa mňa platí pravidlo...s humorom to ide ľahšie :-)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Diagnóza: Molusky - to asi nebudú kiahne

Známy neznámy Raffaelo

Telepatia, čítanie myšlienok, alebo iba čistý signál?