Čaja z Paláca - geriatrická mama :-)

"Větry fučí ze všech směru, když není máslo jíme Heru, furt dva metry od maléru tak se žije tu u nás." Jaromír Nohavica - U nás na severu Keďže sme počas celého leta neboli na žiadnom výlete, ale všetci traja sme namiesto oddychu pilne pracovali, rozhodli sme sa pre jesenný, krátky výlet. Dlho, predlho sme premýšľali, kam sa vybrať takto na pondelok, keďže múzea a kultúrne pamiatky sú v tento deň  zavreté. A nakoniec sme to vydumali. Los padol na jedno z najkrajších miest na Slovensku Morské oko Vihorlatu

"Svetlo svieti nám aj v hmlách, už je v nás a rátam s ním." Pieseň z rozprávky Na vlásku   Priznám sa, doteraz najťažší oriešok v rámci knižnej výzvy na rok 2017. Že prečo? Ku knihám, ktoré získali nejaké vážnejšie ocenenia mám skutočne rešpekt. Nechcem byť za hlúpu, ale doteraz sa mi veľakrát stalo, že čím viac ocenení, tým pre mňa nečitateľnejšia kniha. Veľa titulov ostalo odložených po pár stránkach. Možno to bolo len tým, že nebol akurátny čas, alebo som bola príliš unavená na vážne témy.  Preto som aj v rámci tejto výzvy veľmi dlho hľadala ten pravý titul.  Najskôr som mala vybratú inú knihu v zásuvke, lenže keď som si uvedomila, že už tretí deň čítam rovnakých päť strán a neposúvam sa ďalej, tak som ju opäť odložila do regálu. Veľmi, veľmi dlho som otáľala s knihou, ktorú som si nakoniec vybrala. Dumala som, vyberala niečo iné, ale nakoniec osud (a dievčatá v skupine na MK) rozhodli, že ma čítanie tejto knihy neminie.  Tak, a dosť bo...

"Je to paráda, lehnout si na záda a číst si." Karel Zich - Paráda Po tom našom Paláci sa pravidelne premieľa mnoho divných individuí . A nemyslím tým tých, ktorí si prídu kúpiť knihu, no nevedia názov, ani autora, ani o čom bola, ale pred desiatimi rokmi ju videli u kamarátky v knihovníčke, a páčil sa im obal. Nie, takí sú v pohode. Skôr mám na mysli takých, čo nemajú nič na práci, chodia k nám dennodenne, nič si síce nekúpia, ale premúdrení sú jak truhlíci od Ferda mravca . Všetko vedia, kibicuju nám do práce, hovoria zákazníkom čo si majú, resp. nemajú kúpiť, lebo to škodí ich karme, náboženskému presvedčeniu, aj mimozemšťanom. Nuž, ľudia sme všelijakí a mne neprislúcha nikoho súdiť. Onoho času takto došiel za mnou jeden pán, patriaci do skupinky " divní ľudia ", začal úchylne hladkať knihy, a posmešne na mňa zagánil: "Všetky tieto knihy, aj vaša práca, všetko je úplne zbytočné. Mladých už "toto" vôbec nezaujíma. Ľudia prestávajú čí...

"Vidím ťa po tme, keď nie si sama. Vidím ťa v okne, kde niekto ťa má..." Hex - Vidím ťa Väčšina z nás, určite mi dáš za pravdu, má doma takého domáceho "škriatka", ktorý nám z času na čas dokáže dvihnúť adrenalín, ale i riadne vystrašiť. Mne teda tie jeho lotroviny lezú riadne na nervy, obzvlášť vtedy, ak sa niekde ponáhľam a zistím, že kľúče nie sú vo dverách, ale v kúpeľni na umývadle. Iné, logické vysvetlenie o ich presune, mimo toho škriatkovského skutočne nemám :-). Poprípade, mi premiestni záhadným, levitujúcim , spôsobom knihu z obývačky do kuchyne.  Avšak, existujú aj horšie prípady, a to vtedy, keď sa vrátim domov z práce a zistím, že byt je odomknutý a okná sú dokorán. Vtedy mi už začne v hlave vŕtať otázka, či som to takto zanechala ja, alebo mi už skutočne šibe? V tom mojom prípade skutočne ide o moju prepracovanosť a nepozornosť (ešteže sa momentálne môžem vyhovoriť na iného škriatka :-)). Avšak, vieš si predstaviť, že by sa ti takéto situá...

"Tíško a kradmo, to sa jej podobá. Prichádza staroba, nezvaný hosť." Peter Lipa - Tíško a Kradmo Asi som divná (a nehanbím sa za to), ale ja veľmi rada počúvam ľudí. Či už v práci (ak mám teda viac času a nemusím prekladať knihy z jedného regála na druhý :-)), alebo pri cestovaní v autobuse (ak teda zrovna nečítam erotický, alebo iný, román :-)). Veľakrát sa stane, že mi okrem peňazí zanechajú aj nejaký svoj smutný, či veselý príbeh. A obzvlášť tí starší sú viac ukecanejší . V skratke opíšu svoj život, posťažujú sa na svoju momentálnu situáciu, či pochvália svojimi vnúčatkami. Pozn. V mojich článkoch o historkách z Paláca sa často vyskytujú aj hlášky deduškov a babičiek. Ale vôbec to nemyslím v zlom :-) 

"a toužil jsem se prodavačem stát." Michal Tučný - Prodavač Tri a pol roka zbehli ako voda, a ja som sa ani nestihla spamätať z rýchlosti, s akou mi vyrástol syn z bábätka v šuhaja - škôlkára. A tak, ako on nastúpil do svojej práce, učiť sa a zabávať, i ja som sa taktiež vrátila do práce, taktiež sa zabávať a učiť.  A pocit to bol taký, že v piatok som odišla domov z práce, a v pondelok som opäť nastúpila. Je vôbec možné, že ten život tak brutálne letí? Nemožné. No, je to tak.  Ale nie o prchavosti života som dnes chcela rozprávať. Dnes by som ti chcela v krátkosti, na skutočných prípadoch ilustrovať, prečo je pre mňa (a myslím, že môžem rozprávať za všetkých), veľká česť pracovať s ľuďmi. 

"Utíkej Káčo, utíkej, utíkej, honí tě kocour divokej." Česká ľudová pieseň Rok sa s rokom stretol, ani sme sa nenazdali, a za nami je ďalší ročník Košického maratónu. A že som sa na neho poriadne i poctivo pripravovala celý rok. Pravidelne (raz, dvakrát do mesiaca) som behávala po lese, a počas pobytu na dedine pod les a späť, minimálne dvakrát do týždňa... Nebudem ani hovoriť, že moja kondička je presne na takej istej úrovni, ako bola predtým. Odbehnem pár metrov a zbieram pľúca po zemi. Avšak, mňa ani to nezastaví, ani mi to neuberá na mojom entuziazme a chuti behať.  94. ročník Medzinárodného maratónu mieru 2017 Minulý ročník (ak si ešte nečítal TU ), dopadol celkom dobre. Malého som odnosila na chrbte v nosiči, synovec dobehol i keď s menšími problémami, lebo precenil rýchlosť hneď na začiatku. Avšak, ako poloprofesionálny športovec už pochopil, ako sa to správne robí.