Morské oko

"Větry fučí ze všech směru, když není máslo jíme Heru, furt dva metry od maléru tak se žije tu u nás."

Jaromír Nohavica - U nás na severu

Keďže sme počas celého leta neboli na žiadnom výlete, ale všetci traja sme namiesto oddychu pilne pracovali, rozhodli sme sa pre jesenný, krátky výlet. Dlho, predlho sme premýšľali, kam sa vybrať takto na pondelok, keďže múzea a kultúrne pamiatky sú v tento deň zavreté. A nakoniec sme to vydumali. Los padol na jedno z najkrajších miest na Slovensku

Morské oko Vihorlatu

Pri pohľade z okna sme sa potešili, krásne počasie nám prialo. Slniečko nám svietilo do okien, deň ako stvorený na príjemný výlet. Šťastie stálo pri nás. Pobalili sme si niečo pod zub (môj úžasný chlap večer pred tým zarobil na pizzu), niečo teplé na oblečenie a vyrazili sme. 

Náš entuziazmus nás začal pomaly opúšťať kdesi za Michalovcami, keď nám na predné sklo začali pomaly klopkať kvapky dažďa. Zo štyroch strán sa zmrákalo, černalo to, fúkalo nám do auta, akurátna idyla na romantický výlet v trojici. 

Cesta trvala nejakú 1h 45 minút. Akurát keď sme došli svietilo slniečko, vedela som, že počasie nás miluje, a určite bude na našej strane. Veď sme na výlete neboli ani nepamätám....

Za hodinu všetky ročné obdobia

Slniečko nám osvetľovalo cestu, približne do polovice prechádzky. A potom to prišlo. Snehová metelica ako z rozprávky o Perinbabe. Biele vločky ako polystyrén nás trieskali do tváre z každej strany, vietor pohadzoval zboka na bok, nuž, klasická romantická vychádzka. 

Keď sme došli k jazierku, cez hmlu a snehovú búrku nebolo nič vidieť. Spoločne sme sa zhodli, že teda oželieme rodinnú prechádzku okolo krásneho jazierka, a tak sme sa teda rozbehli späť k autu. V polovici cesty odrazu niekto vypol sneh, a po metelici v tej sekunde nebolo ni chýru, ni slychu. Opäť vyšlo slniečko a pošteklilo naše studené nošteky. Aj sme chvíľu rozmýšľali, či sa opäť neotočíme, ale nakoniec sme sa rozhodli vrátiť k autu. 

Na dnes bolo dobrodružstva až, až. A dobre sme urobili, pretože len čo sme sadli do auta dvihol sa taký vetrisko, až to chvíľu vyzeralo na to, že domov doletíme. Tak sme si pochutnali na chlapovej pizzi a spokojne sme sa dali na dlhú cestu domov.

A takto to dopadá, keď sa my vyberieme, raz za čas, na výlet. 

Po prvýkrát no nie naposledy

No, a takto dopadol výlet, na ktorý som sa tešila štrnásť rokov, odkedy sme spolu s mojim chlapom. Vybrali sme si na to správny čas, čo ti poviem. To ticho, božský kľud a krása vôkol nám do duší vliali neskutočný pokoj a pokoru. Tá naša malá krajina schováva toľko nepoznaných krás, ktoré čakajú iba na to, že ich objavíme.

Lesy vôkol ako vystrihnuté z môjho "ezofantasy" príbehu, ktorý už onedlho uzrie svetlo sveta.

I preto sme sa rozhodli, že v krajší čas sa určite vrátime na toto čarovné miesto. Už len preto, aby sme si užili prechádzku okolo toho úchvatného jazera, z ktorého sme skoro nič nevideli. 

Na záver pár info:

Morské oko patrí do vulkanického pohoria - Vihorlatských vrchov. Sopečná činnosť tu začala približne pred 16 až 15 miliónmi rokov - v geologickom období spodného bádenu. Charakteristickým znakom tohto procesu bol vznik a vývoj andezitových vulkánov a stratovulkánov. Ide o najkrajšie nekrasové jazero v Karpatoch a zároveň tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku. Za návštevu určite stojí aj Malé morské oko i neďaleký Sninský kameň s nadherným výhľadom, na ktorý sa určite taktiež vyberiem, ak nám počasie popraje.

Zdroj info: Remetske Hámre 

A týmto ti ďakujem za sledovanie dnešného, nezvykle krátkeho článku a na ďalšie stretnutie s tebou sa teší

Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:

"Múdry cestovateľ nikdy neopovrhuje svojou vlastnou zemou."

William Hazzlitt