Prenasledovaná

"Vidím ťa po tme, keď nie si sama. Vidím ťa v okne, kde niekto ťa má..."

Hex - Vidím ťa

Väčšina z nás, určite mi dáš za pravdu, má doma takého domáceho "škriatka", ktorý nám z času na čas dokáže dvihnúť adrenalín, ale i riadne vystrašiť. Mne teda tie jeho lotroviny lezú riadne na nervy, obzvlášť vtedy, ak sa niekde ponáhľam a zistím, že kľúče nie sú vo dverách, ale v kúpeľni na umývadle. Iné, logické vysvetlenie o ich presune, mimo toho škriatkovského skutočne nemám :-). Poprípade, mi premiestni záhadným, levitujúcim, spôsobom knihu z obývačky do kuchyne. 

Avšak, existujú aj horšie prípady, a to vtedy, keď sa vrátim domov z práce a zistím, že byt je odomknutý a okná sú dokorán. Vtedy mi už začne v hlave vŕtať otázka, či som to takto zanechala ja, alebo mi už skutočne šibe? V tom mojom prípade skutočne ide o moju prepracovanosť a nepozornosť (ešteže sa momentálne môžem vyhovoriť na iného škriatka :-)).

Avšak, vieš si predstaviť, že by sa ti takéto situácie stávali dennodenne? Že sa ti skutočne niekto cudzí pohybuje po byte, prehrabáva vo veciach, že ťa niekto sleduje vo dne, v noci? Liliana, hlavná hrdinka románu, ktorý ti dnes chcem predstaviť, to zažila na vlastnej koži.

Prenasledovaná 

Andrea Novosedlíková

O knihe:

Liliana sa práve spamätáva z ťažkého rozchodu s priateľom, notorickým alkoholikom, ktorý momentálne sedí v base kvôli dlhom a podvodom. Venuje sa práci, snaží sa na minulosť zabudnúť a posunúť sa niekam vpred. Jedného dňa si postupne začína uvedomovať, že sa v jej domácnosti dejú divné veci. Čím ďalej, tým viac má pocit, že sa jej niekto hrabe vo veciach, prelieva jej kvety a rozhadzuje knihy. Najskôr to všetko pripisuje svojej prepracovanosti a nepozornosti. Lenže podobných, nevysvetliteľných situácii pribúda, a Liliana skutočne cíti, že ju niekto sleduje a systematicky ničí jej osobný i pracovný život. Útokov pribúda a Liliana musí začať konať. Podarí sa jej zistiť, kto sa skrýva za tajomným "stalkerom" skôr, ako vlastnou podozrievavosťou príde o všetkých priateľov a o posledné kúsky rozumu?   

"Na prudkú bolesť som rozlepila viečka a ubehlo niekoľko sekúnd, kým si môj zrak privykol na tmu. A ešte zopár chvíľ mi trvalo pochopiť, že som zaspala a kopancom som zasiahla nie brucho domnelého agresora, ale konferenčný stolík."

Od istého času, pre svoje psychické zdravie, som prestala čítať kriminálky, thrillery a podobnú literatúru presne pre to, lebo som typ, ktorý sa až príliš dokáže vžiť do deja. Moja prisilná empatia spôsobuje to, že prežívam presne to, čo hlavní hrdinovia, ale aj obete vrahov. No i tak som sa rozhodla, z vlastného presvedčenia, prečítať tento knižný titul. Pre paranoika môjho razenia, bola táto kniha vodou na mlyn. V každom tieni, v každom šuchnutí lístia, či puknutí nábytku som si predstavovala nevítaného návštevníka, ktorý sleduje každý môj krok. Siahnuť po Prenasledovanej v noci, v prázdnom byte, bola pre mňa hra nervov. Ale ja som ju zvládla pomerne v pohode :-).

Moja mienka

Čo som bola príjemne prekvapená, v knihe absentovali sexuálne scény... 

To je škandál!!! Kniha bez "trtkačky"? To sa dnes ešte aj také píšu? :-))))

Samozrejme, robím si srandu. Ľahký nádych erotiky a sexu mi v knihe vôbec neprekáža, no musí to do deja sadnúť, ako "riť na šerbeľ". A veruže, v niektorých knihách je erotika viac na škodu, ako na úžitok. Tentokrát autorka urobila veľmi dobre, že sa sexu vyhla. Ani tematický, ani pocitovo by sa koitus do knihy vôbec nehodil. 
Hlavne kvôli vrcholne nesympatickým mužským postavám.  

Ako, poviem to takto, pri čítaní knihy som mala pocit, že všetci normálni chlapi na svete vymreli, a jediný, ktorý ešte na svete ostal, mi pobehuje po kuchyni a varí obed. Väčšina predstaviteľov mužského pohlavia bola súhrnom tých najväčších magorov:

Alkoholik, hulvát, grobián, ignorant, kure...k, maniak, blázon ... 

Ďakujem autorke za to, že sa vyhla zbytočným, erotickým statiam, s takými atrapami chlapov by som si šteklivé scény určite neužila. Brrrrr....

Vďaka bohu za môjho "normálneho" chlapa. 

"Zo začiatku sa mi páčilo, ak trochu žiarlil, ale potom jeho vystrájanie nadobudlo nepríjemné obrátky. Neveril mojim argumentom a kontroloval ma ako nesvojprávne decko. Donekonečna som omieľala, že milujem iba jeho, nemusí sa obávať, no nedal si povedať."

Ale, aby som nekrivdila iba mužskému pohlaviu, musím priznať, že miestami som mala chuť i ženské hrdinky vytiahnuť zo stránok knihy a riadne ich prefackať, aby sa im v hlave rozsvietilo. Obzvlášť sesternica Anna bola typickou predstaviteľkou ženy, ktorej obvod hrudníka je niekoľkonásobné väčší, ako kapacita mozgu. Človek nevie, či ju ľutovať, alebo jej vytrhať vlasy...  

Bohužiaľ, Liliana miestami tiež nepôsobila ako normálne uvažujúca osôbka. Niekedy mi prišla príliš naivná a jej konanie nemalo žiadnu logiku. Samozrejme, súdiť iného človeka z pohodlia gauča je fakt jednoduché. Tak som si predstavila, aká by som bola ja, ak by som sa ocitla v jej koži... 

Unavená, vystrašená, nesústredená, zraniteľná, a podozrievavá, jeden veľký uzlíček nervov. No a teraz logicky uvažuj... 

Tým môžem povedať, že autorka vystihla chovanie prenasledovanej obete skutočne hodnoverne a povedzme si, nie je to nič príjemné. Je až skutočne hrôzostrašné, koľko psychopatov spokojne chodí po svete a na väčšine z nich to na prvý pohľad nie je vidno. Ani na druhý...
To už sú príjemnejší tí podomoví škriatkovia, a dúfam, že keď sa mi nabudúce objavia kľúče pri spodnom prádle, tak to bude iba ich zásluhou :-)

"Volala si políciu?" bez prerušenia ma vypočula kamarátka a až potom vyšla s návrhom."Kačena, prepánajána, a čo im poviem? Že mám podozrenie, že sa mi niekto špacíroval po byte?"

Na záver...

Aj cez nepríjemnú tému "stalkerizmu", sa kniha niesla v ľahkom a sviežom tóne. Tak, ako aj väčšina kníh od moderných, slovenských autoriek, ktorých knihy sa mi v poslednej dobe premieľali rukami, i táto sa čítala dobre a oddychovo. Ak opomeniem tú nesympatiu k niektorým postavám, paranoické pocity a všadeprítomné tiene, pri čítaní som si oddýchla a cesta z práce a do práce ubiehala rýchlejšie. 

Vtipné dialógy, príjemný štýl, kniha akurátna do postele, vane, aj do MHD. Riadky sa čítali samé, neobsahovali zbytočne nudné state a stránky som krútila jednu od druhej, už aby som sa dozvedela, kto je ten psychopatický sliedič. 

Tak ja ti to prezradím. Je to...  

A to je odo mňa na dnes všetko. Ďakujem ti za pozornosť, snáď sa ti moja "recenzia" páčila, a možno som ti dala aj tip na dovolenkové čítanie.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Taktik, ktoré začalo v tomto roku okrem učebníc vydávať aj pôvodnú slovenskú beletriu.  

Teraz ti už prajem krásny deň, plný zaujímavých kníh a pri najbližšom pokece sa na teba teší...

Ali Čaja z Paláca

Úryvok z knihy na záver

"Počula som vlastný dych, intenzívny tlkot srdca a zdalo sa mi, že ešte aj prach víriaci sa okolitým vzduchom vydával svojský zvuk. Zvláštne šumel. Moja fantázia a vybičované nervy pracovali na plný chod a celkom jasne som registrovala hlasné nádychy a výdychy osoby, ktorá šla za mnou."