Hlášky z Paláca 7 - už sa opäť nenudíme

"a toužil jsem se prodavačem stát."

Michal Tučný - Prodavač

Tri a pol roka zbehli ako voda, a ja som sa ani nestihla spamätať z rýchlosti, s akou mi vyrástol syn z bábätka v šuhaja - škôlkára. A tak, ako on nastúpil do svojej práce, učiť sa a zabávať, i ja som sa taktiež vrátila do práce, taktiež sa zabávať a učiť. A pocit to bol taký, že v piatok som odišla domov z práce, a v pondelok som opäť nastúpila. Je vôbec možné, že ten život tak brutálne letí? Nemožné. No, je to tak. 

Ale nie o prchavosti života som dnes chcela rozprávať. Dnes by som ti chcela v krátkosti, na skutočných prípadoch ilustrovať, prečo je pre mňa (a myslím, že môžem rozprávať za všetkých), veľká česť pracovať s ľuďmi. 

Najdôležitejší dôvod je: "Človek sa nikdy nenudí."

Ten druhý: "Keď si myslíš, že už si zažil všetko a nič ťa neprekvapí, stále príde niekto, kto ťa vyvedie z omylu." 

Niekedy si myslím, že nás len zákazníci skúšajú, koľko vydržíme. Alebo si z nás niekto strieľa a my iba čakáme, kedy na nás vyskočí Jožo Pročko opäť z nejakej trápnej show "Nachytal som vás!!! Pozrite sa, tam je skrytá kamera!"... 

A stále čakáme...

Dámy a páni, vitajte v relácii: Čo dokáže ulica...

"Prodáváme, vyděláváme, co kdo chcete, tak to máme, co nemáme, objednáme, všecho známe, všechno víme, poradíme, posloužíme."

Michal Tučný - Prodavač

Nie, dnešné príbehy vôbec nebudú vtipné. Život však nie je iba humorný a zábavný. A niekedy veru prináša bizarné situácie. To skutočne nevymyslíš, to je život:

Z: "Prosím vás, potrebujem právnu pomoc."

P: "To by bolo asi lepšie zájsť za právnikom."

Z: "To je maličkosť. Určite mi pomôžete. Súrne potrebujem vedieť názov a číslo zákona o financovaní VÚC."

P: "Počkajte, pozriem sa na internet."

Z: "Na to nemám čas. Cez internet som si to vedela zistiť aj sama."

Zdroj foto: https://pixabay.com/en/keyboard-smartphone-law-symbol-2453588/

Z: Prosím vás, cca pred troma, štyrmi rokmi som bola s jednou známou u jej známej, kdesi v zahraničí. Tá pani mala takú knihu, v ktorej bolo ovocie. Ale, všetko ovocie sveta. S obrázkom a popisom o tom, čo sa s tým ovocím dá robiť, akú má nutričnú hodnotu, a tak. Formát mal približne taký A4, počet strán to neviem, ale približne je taká hrubá ako biblia. Si myslím. A viete, aj také ovocie ako avokádo. No. Chápete? Kde máte tú knihu?"

P: "Prepáčte, ale nie som si istá, či takú knihu máme. 

Z: "Ako to že nie? Veď som vám podala všetky relevantné informácie. Veľkosť, tvar a na prednej strane je ovocie. A možno aj zelenina."

P: "Prepáčte, ale takú knihu skutočne nemáme. Je dosť možné, že to bol staršie vydanie."

Z: "Dobre. A nemôžete napísať vydavateľovi aby ju vydal? Ja ju súrne potrebujem do konca roka."

Pozn. Tu sa už vážne naskytá otázka, kde sa nachádzajú s tou skrytou kamerou... 

Z: "Dobrý deň, prosím vás, hľadám niečo pre dcéru."

P: "Samozrejme, nech sa páči. Hore na detskom oddelení je kolegyňa, určite vám ochotne pomôže s výberom."

Z: "Ale ona má 20."

P: "Poviete mi bližšie čo číta?"

Z: "Knihy."

P: "No áno, ale akého žánru? Kriminálky, romantické, historické, fantasy..."

Z: "A vy to neviete?"

Pozn. Nikde nieto ani kamery, ani Pročka...

Z: "Prosím vás, ja hľadám knihu pre moju mamku. Niečo z náboženstva."

P: "Výborne. A chcete skôr nejaký príbeh, rozhovor, alebo nejaký životopis?"

Z: "Ja neviem."

P: "Dobre. Tak tu je napr. Riversová. Je to príbeh o..."

Z: "A bude sa to mojej mamke páčiť?"

P: "No ja neviem, čo vaša mamka preferuje. Čo číta?"

Z: "Duchovnú literatúru."

P: "To sme správne. Tak by ste mohli skúsiť Chatrč."

Z: "Čítala."

P: "Očarujúcu."

Z: "Hmmm a bude sa jej to páčiť?"

P: "Ľuďom sa to páči."

Z: "A vám?"

P: "Ja som ju nečítala."

Z: "Tak čo by ste mi odporúčala?"

P: "Knihy od farára Kuffu."

Z: "Jeeej, toho má rada."

P: "Nech sa páči, tu sú knihy."

Z: "A budú sa jej páčiť?"

P: "Určite, ak ho má rada."

Z: "To ja neviem. Mám jej ich zobrať?"

P: "To sa musíte rozhodnúť vy. Ale tie knihy sú skutočne dobré."

Z: "Hmmm, a máte aj niečo iné?"

P: "Samozrejme, celý regál kníh."

Z: "A čo by sa jej mohlo páčiť?"

...

Pozn. Keď nie Pročko, aspoň Mokrý, prepánajána...

Z: "Prosím vás, ja hľadám takú knihu, ktorú by som mohla zdramatizovať. Viete, predstavujem si to asi takto: Hlavný hrdina je chlapček, cca 7-8 ročný, ktorý pôjde k doktorovi. Ten mu oznámi nejakú diagnózu, ale chlapček neznalý medicínskeho termínu si predstaví nejakú smrteľnú nemoc. Začne o tom všetkom premýšľať, prehodnocuje svoje vzťahy a tak. A nakoniec zistí, že ide len o nejaký obyčajný vírus a všetko dobre dopadne. Máte nejakú takú knihu?"

Pozn. Vážne začínam uvažovať o svojom zdravom rozume

Z: "Prosím vás, kde máte psychologické romány?"

P: "V oddelení psychológie máme skôr odborné knihy, ale sú tam aj nejaké príbehy z psychologických ambulancií, ale konkrétne romány máme vo svetovke. Máte nejakú predstavu?"

Z: "Taký psychologický román chcem, čo napísal Dan Brown."

P: "Ten Dan Brown, čo napísal Da Vinciho kód?"

Z: "Neviem. Tak mi povedali."

P: "Takže vy myslíte nejaké konšpiračné romány, alebo tak niečo?"

Z: "Asi. Musia byť psychologické."

Tá istá zákazníčka, ktorej som poukazovala pár románov od Dana Browna zhliadla na panely Stephena Kinga.

Z: "Jej, to je ten film čo išiel do kín."

P: "Áno, ale to už je remake. Prvý film už bol natočený skôr."

Z: "To je pekné, že k tomu filmu niekto konečne napísal aj knihu." 

Pozn. Nie. Skrytá kamera sa ani tentokrát nekonala. Zo slečny som mala zmiešaný pocit. Buď užila psychotropné látky, alebo prvýkrát v živote videla knihu.

Z: Prosím vás, mladá pani, vypíšte mi zoznam všetkých čínskych kuchárok, ktoré vyšli na Slovensku. Ja zatiaľ počkám."

Z: "Dobrý deň, hľadám nejaké ľudové piesne. Viete, ja žijem v Nemecku, a už mi tie ich odrhovačky lezú na nervy."

P: "Nech sa páči, tu máme takých spevákov, tu máme takú skupinu."

Z: "A to sú skutočne ľudovky? Viete, lebo v Nemecku také nemáme, a mne sa taká hudba celkom páči."

P: "Áno. To sú ľudové piesne z celého Slovenska. Pozrite, majú to pekne rozdelené aj podľa regiónov."

Z: "Aha. A to čo znamená pri piesni 1 ešte to A,B,C,D?"

P: "To je mix pesničiek."

Z: "Mix? Aký mix?"

P: "No to znamená, že v jednej piesni je zremixovaných niekoľko piesní."

Z: "A to je normálne? Viete, lebo ja žijem v Nemecku a ešte som sa s tým nestretla."

P: "Samozrejme. To je keď má jedna pieseň iba slohu či dve, tak ich spoja s inými. Inak, celkový dojem z toho je celkom príjemný."

Z: "No to dúfam, lebo to potom chcem aj tým Nemcom pustiť, aby počuli, akú tu máme hudbu. Viete, ja žijem v Nemecku..."

Z: "Dobrý večer, hľadám Kamasútru, alebo Tantru. Máte niečo také?"

P: "Samozrejme, mladý pán."

Pokladníčka zatlieskala a zakričala na dve kolegyne.

P: "Dievčatá, prosím vás venujte sa pánovi. Pán potrebuje sex..."

Pozn: Aj predavačky vedia byť vtipné. Ale musia vedieť pri kom...:-)

https://pixabay.com/en/kamasutra-school-trip-girls-712373/

Z: Čo ste mi predali za knihu? Čítali ste ju? To bol teda horor. Šípkovú Ruženku si prečítajte. To je thriller oproti Dohodnutému manželstvu!

                                     

Tak a týmto som skončila. Už ťa dnes viac nebudem trápiť. Ale aspoň vidíš, že nuda nám teda nehrozí. Občas tieto situácie končia v kancelárii takto:

                                         

A občas, častejšie takto:

                                      

Povieš si, že toto predsa nie je možné! Určite zapracovala fantázia blogerky, ktorá je skutočne bezbrehá. No tentokrát nie. Ver mi, že všetko sú to reálne skúsenosti mojich kolegýň. Nevravím, že sa všetky odohrali priamo u nás a priamo mne, ale takto mi boli referované. Pri takýchto situáciach mi potom napadne jedna táto krásna myšlienka:

"Ako by som si uvedomila, že som dokonalá, ak by všetci okolo boli tiež dokonalí? Nejako sa líšiť od nich musím..."

A ja ti už dnes iba ďakujem za pozornosť, a už zbieram ďalšie zaujímavé hlášky, kuriozity i životné historky, aby som ťa nabudúce opäť pobavila, alebo nahnevala. Záleží na tebe :-)

Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:

"Jedzme, pime, radujme sa, pretože zajtra možno budeme musieť pracovať."

Richard Francis Burton