"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

piatok, 8. mája 2015

10 vecí, ktoré ja robiť nikdy nebudem, keď budem matkou 3. časť


Tak a naposledy

Tak, táto posledná časť bohužiaľ nebude vtipná, pretože ani strach sám o sebe nie je vtipný. Ale aj ten patrí k životu a musíme sa naučiť s ním fungovať. Aj keď to nie je ľahké :-(



10.) Nebudem ustráchaná
Tak teda tí ktorí ma poznajú, vedia, že je táto téma pre mňa ako stvorená. Som človek, ktorý sa bojí totálne, ale totálne všetkého, dokonca bol čas, keď som sa bála aj vlastného tieňa. Ale to som bola naozaj ešte veľmi maličká. Z toho som našťastie vyrástla. :-)


 No nikdy mi nešli do hlavy mamičky, ktoré v tehotenstve riešili každú kravinu s internetom, knihami, doktormi...proste všetko, všetko. Dohovárala som im, dievčatá kľud, pokoj...hlavne nestresovať. Všetko je v poriadku. Babätko potrebuje pokojnú maminu a nie klbko nervov...vtedy som si vravela, že ak otehotniem, žiaden internet, žiadne knihy, žiadne rady. Že si len vyložím nohy a konečne napíšem nejaký román. 
A prišlo to. Otehotnela som cubydup. Prvé mesiace boli super. Chodila som po paláci ako vo sne...vysmievala som sa ako slniečko na všetkých, predávala som knihy, vyhľadávala som knihy, liezla som po rebríkoch, behala po schodoch hore, dolu...naťahovala som sa, veď pohyb je super. Bolo pred Vianocami, takže v práci bol flmol, nemala som čas myslieť na hlúposti. A všetko bolo v poriadku.

Tí čo ma poznajú vedia, že nepapám mäsko, ale povedala som si, že ak si bábätko vypýta a bude chcieť, tak mu dám. Ja síce nechcem, ale bábo je prvoradé. Našťastie mäsko nechcelo...výsledky boli v poriadku, železa som mala akurát...ocikané papieriky nevykazovali žiaden problém, bábätko na ultrazvuku krásne rástlo...všetko sa vyvíjalo ako malo :-). 
A prišlo to asi vo štvrtom mesiaci, dostala som brutálnu, ale brutálnu chuť na pivo. Len som počula tečúce pivo do pohára, už mi tiekli sliny. Tak som si chcela zistiť, na internete samozrejme, čo si o tom myslí. Veď v dnešnej dobe je aj nealko pivo, tak možno by aj to stačilo...STOP!!! V žiadnom prípade. Aj nealko pivo je pivo. Pre bábätko to môže byť nebezpečné...to nieee...:-(. (Ešte tam boli aj hlášky typu, čo som to za matku, že tých pár mesiacov neviem bez piva vydržať. A ja chcem byť dokonalá matka...)

Rozdýchala som to (Nádych, výdych, nádych, výdych). Dobre, nakúpila som si droždie normálne aj sušené...že možno len béčko mi chýba. No, nepomohlo. Začala som sa napchávať orechami všetkého druhu...lúskala som si buráky, vlašské oriešky, lieskové, kešu...než som naďabila na článok, že ak nechcem aby bábätko bolo alergické, v žiadnom prípade nemám v tehotenstve jesť 
oriešky :-(. Nieeee...

Musím sa upokojiť (nádych, výdych, nádych, výdych)...na okne som mala krásnu medovku...natrhala som si lístky a urobila výborný čaj. Medovka má zázračné účinky na upokojenie a stres...sadla som si s nohami na stole pred telku a sledovala už asi tisíckrát opakovaných Priateľov a Frasiera nech sa zasmejem...zasmiala som sa a popíjala som si čajík z medovky. Kým som nenatrafila na článok, že v tehotenstve si musím dať pozor na bylinkové čaje a hlavne na elektrosmog :-(...začalo to byť neznesiteľné. Musím sa zavrieť do bubliny, všetko čo spravím, robím zle...ubližujem bábätku...srdce mi tĺklo ostošesť a najhoršie na tom bola tá nekončiaca chuť na pivo (nádych, výdych, nádych, výdych)...a na tom internete hovoria, že musím si dávať pozor na rebríky, nesmiem sa naťahovať, toto nesmiem robiť, tamto nesmiem robiť...začala som sa báť všetkého. Keď som niečo zjedla okamžite som to konzultovala s mobilom...stala sa zo mňa chodiaca troska. Nádych, výdych...už to nepomáhalo, a ja som chcela pivooo   :-(. Okolie mi mohlo hovoriť upokoj sa...tvoje dieťa potrebuje spokojnú maminu a nie klbíčko nervov... ale kto by ich počúval?

Až sa môj chlap jedného dňa nasr...hneval. Vytiahol kábel z počítača, vyhodil wifi, zrušil mi internet v mobile a zobral ma na výlet, kde mi objednal malé nealkoholické, čapované pivo :-). Ľudia..., keď mi prvý dúšok stiekol dole gágorom...neopísateľný pocit...odrazu sa mi v duši usídlil taký pokoj. Tá slasť, eufória...hneď som vedela, že všetko je, aj bude, v poriadku. Dokonca sa mi zdalo, akoby sa aj bábätko v brušku upokojilo. Zmizli nočné mory...:-)
Vykašľala som sa na to, čo hovorí internet. Trošku som mala malú dušičku, ako dopadne nasledujúca kontrola, ale všeeetko bolo v najlepšom poriadku...aj napriek tomu, že som (ako to s radosťou hovoria všetci okolo mňa) stará na dieťa. Aj napriek tomu, že som si tu tam, keď to na mňa prišlo, dala pohárik nealka piva. Ukameňujte ma, ubite palicami, ale ja som bola šťastná, krásna tehuľka. A o pár mesiacov neskôr sa mi narodil krásny, zdravý chlapček, ktorý má šťastnú, krásnu maminu A veeeľmi dlho trvalo, kým sme naspäť napojili internet, aby som sa zas niečo nové (zlé) nedozvedela. Ale aj tak to nikdy nezmizne úplne čo? Ten červíček sa sem tam výkuše na povrch...čo ak...a v taký čas čo? Nádych, výdych, nádych, výdych... :-)

Takže žienky, tehuľky, maminky...prajem Vám veľa síl, aby ste prekonali vlastný strach. Jedným uchom dnu, druhým von a nenechajte negatívnu myšlienku zavŕtať sa vám do mozgu. Mne to trvalo veľmi dlho, aby som všetky tie strašné veci vypustila von z hlavy a začala byť normálna (teda tým svojím streleným spôsobom :-)). 




Bábätko potrebuje spokojnú mamičku a nie klbko nervov :-)

PS: Určite takých tých vecí, ktoré robiť nebudem či budem je mnoho, ale po prvé si na ne neviem spomenúť, a po druhé...by som sa možno aj opakovala. Takže také veci ako Nebudem stále len niečo hľadať a každá vec bude mať svoje vlastné miesto skončili asi takto: "Lásko, nevidel si moje okuliare?" alebo "Mamííí, nevieš kde mám kľúče?", pretože som dobehla z vonku, topánky leteli na jednu stranu, vesta na druhú, malého čiapka na tretiu, overal na štvrtú...lebo hlad bábätka je prvoradý:-) 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem